1/05/2012

Tá pani sedela oproti mne v 93, keď som sa vracala domov z miesta plného ticha, študijných priestorov a políc s previazanými periodikami. Mala čiernu vetrovku, plátenú tašku, z ktorej vystrkovali sušené kvety a zelený šál obviazaný okolo hlavy. Spod neho jej trčala ofina, celkom strieborná a neposlušná, taká drôtená. Bolo už šero, 20:56, vtedy už takmer nevidieť a ona si napriek tomu čítala knihu, s hlavou otočenou na jeden bok, za celú dlhú cestu sa ani raz nepozrela inde. Len knižka, len imaginárny svet, žiadne premoknuté poskrúcané tváre v polonaplnenom autobuse. Asi to bolo tou knihou, tými striebornými vlasmi, a nejakou črtou v jej tvári (hranatou sánkou či nosom-krumpličkou), prečo som mala pocit, že vidím seba ako v zrkadle o niekoľko rokov, desaťročí, raz, keď aj ja už budem úplne pokojná, pokorná, snáď i spokojná a spod čiernej vetrovky bude z môjho vnútra žiariť taká krása. V tej dobe už bude všetko inak - prejdú dni ako tento, dni pochybovania o sebe, svete, živote, všetkom, o tom čo je správne, čo mám robiť správne (čo je vôbec to správne?), dni keď si vravím vydrž, upokoj sa, je to len skúška, toto celé, ktorá ťa formuje, aby si raz bola takáto.

Sedela som oproti nej celý čas, už vtedy sa rodili tieto slová, no ako to už býva v danej chvíli boli čistejšie, jasnejšie a ostrejšie - ako keď dažďové kvapky stekajú po oknách a nechávajú za sebou dlhú krivoľakú stopu spoza ktorej všetko vidieť viac.

Vravela som si - ak vystúpi tam kde ja, pôjdem za ňou a poviem jej prepáčte len som vám chcela povedať, že ste veľmi pekná. Možno sa na mňa divne pozrie, povie niečo nepríjemné, bude zaskočená a už v nej nebudem vidieť seba - a možno sa celkom jednoducho poďakuje. Neviem, ale mala by som to spraviť - ľudia by mali vravieť to pekné čo na sebe vidia, asi by bol svet krajší keby chodili a vnútri sa tým zohrievali ešte niekoľko dní.

Keď sme zastali pri Tescu, pani-ja nevystúpila a ja som jej nepovedala, čo som chcela, napriek tomu, že som to mohla a zrejme aj mala urobiť. Bola som však veľmi šťastná, lebo som sa videla - a ten obraz sa mi veľmi páčil.