čierna mačka, biely kocúr

ideme do kina na kusturicu, potrebujem sa zasmiať
lebo to vyzerá tak, že si budem hľadať nové bývanie
lebo mám po zuby odporných neústretových ľudí, čo si myslia, že všetko sa robí na povel a bez vysvetlenia
a čo keď, seriem sa na to, ja chcem vysvetlenia
lebo sa mi všetko valí na hlavu
lebo cez víkend zostanem sama v bratislave a teším sa na to, nech mi dá každý pokoj
lebo som teraz v afekte a potrebujem si niečím tresnúť, zakričať
lebo nemôžem meškať na ten film
lebo musím nechať jednu prácu, ale neviem sa rozhodnúť, lebo neviem
ale aj tak to urobím
lebo včera keď mi brat povedal, že museli dať utratiť nášho malého pampúcha revala som polhodinu na posteli, celkom ako malá, a čo keď
tak som no emotívna no a čo....
a strašne som vtedy potrebovala objať nielen kvôli tomu
lebo zrazu s každým vychádzam a niečo sa láme
ble
nechutne lepkavý pocit ako žuvačka o stôl ono sa to naťahuje
lebo teraz mi došli všetky veci a tú najväčšiu zlosť som si už vypísala
idem na kusturicu, sadnem si na zadok a 124 minút alebo koľko sa vypnem

karamel na tejto hrboľatej ceste

toto bude na dlhšie.
presne tak, ako prichádzajú slová. s čiarkami aj bez nich.
som premknutá krásou, chápeš to milý čitateľ, chápeš? zrejme nie a aj áno. bolí ma chodiť po ceste, v noci je krásna strašidelná tma, včera som sa stretla s ľuďmi, ktorých mám strašne prestrašne rada, tma je tmavá, taká atramentová, až sa to nedá popísať a na tele mi nie je zima, keď kráčam ňou, po ulici a uhýbam sa konárom.
mám rada tento svet, tento život, v túto chvíľu, toľko podnetov a toľko pocitov, dlho nikto nepodmieňoval moje bytie otázkou o existencii druhého ja. teraz ho nepotrebujem, teraz som šťastná, už mi ani nevadí večne zlá deprimovaná nálada niekoho s kým bývam, teraz je tu tma, popol a dym vo vzduchu, doma krásne vonia podlaha, je celkom nová a cítim borovicu...
niekto ma rozosmieva, nieoho rada vidím po dlhom čase a som prekvapená tým chýbaním...nečakaným. A niekoho položené informácie, ktoré som ani netúžila vedieť ma dokážu trošku zraniť, lenže väčšina vecí sa dokáže zahojiť prejdením prsta po ryhe. a ja vlastne nijaké nemám a nechcem
asi som celkom zozimela z tohto zvuku, prechádza ma studenosť a vidím všeličo
mám rada tieto veci, túto skladbu a niekedy si sem sadnúť len tak a predýchať to všetko
mám rada vôňu radiátora, dnes mi to pripomenulo toľko vecí
aké je to tuto toto všetko zvláštne- ja- my- prežívanie- hlúpostí- a podstatných vecí- pocitov- reťazenie
že o čom to všetko je
že ja neviem
a
ako
vôbec
mi to
nevadí
a už nechcem byť taká, už to chcem priať a pozerať sa na všetko z priezračného hľadiska
dnes som rada...že som pomohla a že.

neviem čo príde

Na trase Bratislava - Praha, 1. z mnohých ďalších častí:)

Tak Hanka si predsa len vybrala Prahu namiesto Bratislavy. Neocenila naše hlavné mesto a nepomohol ani taký VÝZNAMNÝ fakt, že som tu ja:) Neostalo mi nič iné ako sa s tým zmieriť a len sa chytať od smiechu za brucho, keď čítam jej maily...ako napríklad naposledy...

"tak som prisla k tej kosikovej zone, kde som si zacala ukladat veci do tasky, ked tu zrazu...zacalo mi svietit to hnusne laserove svetlo na ruku. tak som sa pozrela akoze kto to vtipkuje a to bol ten chalan...som sa usmiala usmevom "hej, mile" a ukladala som dalej...o chvilu zase.. teraz som sa na neho pozrela a vravim :" prvykrat to bolo vtipne, ale uz nie je." a on na to: "ale je" a ja na to:"ale nie je" ...a na to on:" to preto, ze ste tak krasna" a ja ze: " aha..super, dakujem..." a on na to:" viete o tom, ze ste krasna? uz vam to niekto povedal? " a ja na to:" hej, mamina s ocom mi to hovoria casto " a on na to:" ale ja myslim nejakeho chlapa" a ja na to:" ved vravim, ze moj oco" a on na to:"mi nevravte, ze som prvy" a v tej chvili sa mi konecne podarilo zbalit ten nakup do tasky, pozrela som sa na neho pohladom "ha ha ha..mile" a odisla som ....a on mi este na odchode krici:" a pridte sem zas..budem tu na vas cakat"....bolo to celkom mile...

ale to nie je vsetko...moj sialeny den pokracuje...sla som domov v buse s tym nakupom a predo mna sa postavil taky celkom pekny chalan...mal fakt krasne vlasy a tak nadherne mu vonali....v tom momente sa mi vyplo vsetko comu sa moze povedat zdravy rozum a ja ani neviem preco (fakt som nechcela-bolo to take intuitivne) som sa k nemu naklonila a strcila som moj nos do jeho vlasov....!!! sibnute javiem...ale tym mojim hormonom uz fakt sibe....on sa tak pomimo otocil a ja -urcite cela cervena, lebo som si zacala uvedomovat, co robim- som mu povedala " pekne ti vonaju vlasy" .....on sa milo usmial, povedal "tak dik" a otocil sa...v zrkadle som videla, ze sa zacal trochu -nie ako ja- cervenat aj on ....no proste hana straca rozum a asi by potrebovala chlapa, lebo vzdy ked citi muzske maso sibne jej...."

:D