walk this way, talk this way

.

Celú hodinu stojím opretá o okno, studené sklo na temene zaklonenej hlavy, bubnujúci dážď, všetko v rytme. Pozadie na nástenke - gýčové červené ruže a konferencia o Mikovi. Všade prítmie, v ruke Beňová. Zvnútra M.hlas. Modré oči, sivá brada, charizma, etc.

"Elza s mužom tancovali, pery mali pevne zomknuté, po chrbticiach im stekali pramienky potu. Pomalé a štíhle ako krv." (s.48)
.
Rozmýšľam nad tým ako vyjadriť, keď je človeku tak dobre až to bolí naľavo v hrudi. Položiť tam cudziu ruku, aby počul buch-buch, buch-buch...
Ráno si v električke vravíme o rodine, nedefinovaných vzťahoch a napätí.

"Sedela tam bez jediného pohybu. Ako v korune stromu. Na mieste, odkiaľ ona vidí všetko a sama ostáva skrytá. Držala sa naraz celým telom." (s.54)
.
V kabínke sa dívam na svoje telo, zrkadlá, veľa rôznych uhlov, veľa pohľadov. Čierna látka na koži, druhá koža. Oblečená/vyzlečená (ne)dokonalosť tela. Ktovie aké je to pre cudzie oči. Možno sa na také veci dá zvyknúť.
L. sa ma pýta čo to vlastne sme. Chvíľu som ticho, zhŕňam omrvinky zo stola. L. pije kávu a celkom rozumie, že neviem čo sme. Že je to mimo slov. Trochu ma to desí, ale najmä sa desím sama seba, klbka v hlave. Veľkého, bieleho, voňavého a príjemne zamotaného. Sem tam čierne šmuhy.

Elza: Ian je môj. Náš. Bozkávame sa ako prvý raz. Ako prvá bozkávacia dvojica. Sme jedným telom, dvoma jazykmi a troma očami." (s.30)
.

(pic: http://www.vivo.sk/album/6538/grunge/photo/118079/dd)
(Beňová, Jana: Plán odprevádzania)

Vnútrožilové rosé, opäť raz. Veľa rodiny, veľa pekného svetla vytvoreného v našom dome na tvárach, ktoré chcem fotiť. Nikolu nútim sadnúť si na špinavé dlaždice, strýca pohrýzol pes. Všetko je hyperbolizované a ja som šťastná z vecí, ktoré nesúvisia s mojou budúcnosťou, je mi dobre v oranžových perinách, keď sa nezobúdzam sama. Lucia mi povedala, nech sa teším lebo toto je život. Podľa mňa je život najmä to, keď sa ráno zobudím opuchnutá a pokrčená, keď neupracem šálky a riad, lebo si chcem dopozerať seriál, keď budem nervózna lebo nemám prácu a môj prebytok energie sa nemá kde ventilovať. A niekto mi dá pusu na nos kvôli tomu všetkému. Potom mi druhé ja povie, spamätaj sa a užívaj si len túto chvíľu.

Spamätávam sa a užívam si túto chvíľu.
Ako som niekde čítala:
I´m so fucking happy that I can shit rainbows.