S.rr.

a teraz si sadneš do tohto pieskoviska, do vody ktorá sa teplom zvírila okolo teba, poloha embrya na voňavej deke, veľa pstruhov v hlave, S ako surrealizmus na ruke
neveríš
prečítaš si človeka, nepovieš veľa
veľa vidíš
málo spíš
zaryje sa to hlboko, je to iné
súčasne podobné a pekné je fádne slovo na to, že počúvaš norah jones a cítiš
dýchanie vzduchu, počuješ lúku, oheň, country
ťahanie šnúrky napnutej z každej strany
túžobne napnuté uvoľnenie

Bod

Vykrič svoje brucho, svoju nedočkavosť, posledné popevky krvi, zastreté slnko v šedivom mraku, som celkom utopená, neokysličená lebka.

Počúvala som ženu, ktorá hlasom otvárala srdcia tak, ako si to predstavujem ja, som škrupina orecha, ktorá sa nedá rozlomiť, kôra pomaranča striekajúca okolo seba. Cez drevenú vydlabanú rúrku nalievala dnu med, kĺzal sa tým hlasom.

Prečítala som Liečiteľa a moju nerozhodnosť s formálnym hľadiskom celkom v poriadku, vnútri bez dojmov, kúpila a dostala som Pokánie od Iana, pozvanie do Dánska od Adama. Veď ty si celkom iný ako ja, žiadna hradba, žiaden súd, žiadne lámanie, viem, čím to bude.

Nevidia to, nepočujú, nechcú, nepoviem im. Bude to niekedy inak?

Možno som vinná, no necítim ju.

Poď spievať, hlas, a prekryť všetko.