12/11/2007

Teniskovo

Telefonisti s mo-bajl-mi, interakcia s čitateľmi. Cez koľajnice, v daždi na Šafárikovom námestí.

Pekne po poradí a v peknom poradí, stretneme sa na schodoch, na Šafku potom niekoho hľadám, cesta je s mlákami a ja mám rada tieto každodenné hlúposti, ktoré držia našu myseľ v napätí, naše telo v očakávaní a náš rozum niekde v obalovom obláčiku.

Nemusíme byť ani hluční, ako ráno v taxíku, keď nejdú autobusy, ani iniciatívni, ani nám nikto neskladá poklony za naše svet spasujúce schopnosti.

Nemusí nás byť ani počuť,

iba sa p o z r i e m e.

Biele tenisky s červenými podrážkami, červené tenisky s červenými šnúrkami. Pri prestupovaní sa zmýlim a je to komické, nebolo to to, čo som čakala.

12/10/2007

Jednoduché

Zaľúbila som sa. Joni Mitchell je skvelá.
Aj keď mi neviem prečo pripomenula Nicole. A Nicole som nemala rada. Malá skrytá suka.

Na balkóne otvorím dvere, rolety som ešte nezatiahla. Niekedy vyjdem na balkón, cez zimu sa pozerám na protiľahlé vysvietené okná. Ľudí nikdy nie je vidieť. Iba chcenie robiť čiary.

Prvoplánové interpretácie. Snaženie robiť veľa vecí najlepšie.

4.12.
Červená je
Život a smrť, láska
Menštruačná krv
To na čo chceme rýchlo zabudnúť
Červená je
Ty a ja, čo budeme
Oči na lekárovej košeli
Krásno a súčasne hnus v nás

12/09/2007

Zatiaľ

zatiaľ to tu vyzerá dosť nechutne, ale to zmeníme.
tak či tak
ide o vnútornú krásu

11/24/2007

like

zeny s velkymi ocami, vulgarne. olivy v sunke, v mojej salke ginko zo sacku v aromatickej verzii. mala by som mat vsade poriadok, ale ma to nebavi, ani sa mi nechce. nech sa urobi sam. veci sa upracu same. vytaca ma teoria cakania na to, ako sa sme nieco urobi. upravi. vsetci citaju coehla a vadi mi to. ja som ho citala a trochu mu neverim. vlastne vobec. jeho biblie a hory. symboly. ale toto je symbol, nie to.
v noci sme vonku, v podniku, co sa vola unique. je beania vsmu, m. spoluziaci tanecnici to rozbalili, robilo mi radost tam sediet a divat sa- vsetci sa fascinovane divali. je to nieco naplnujuce, pozerat sa na ludi, ktorych nieco naplna. v mysli sa to prelina, v srdci to prudi, dycham rychlejsie. je to krasa.
taxikar potom vela nehovori, v petrzalke povie ze je tu vsade tma, vystupime, zatvorime dvere, zazelame dobru noc. potom otvarame dvere dalej. caj, polievka vonia, tancujem si v odraze skla na balkone, kym je m. v sprche. bavi ma to. pozerame hovor s nou.
citim pokoj.
obcas napatie.
obdobie vegetacie.
nutkanie nieco hovorit, ked ini nehovoria.

11/17/2007

Intimne. Len medzi nami. A za nadpisom sa asi nedava bodka. Bodka

No nie! Pridem sem, uz nepisem ani interpunkciu, taka som leniva. Fujha. A vidim, ze blog navstivilo uz skoro desat tisic ludi. Leda akoze tych desat stalych ho navstivilo tisic krat. Cca. Som dost dobra. Takze tesime sa svojej popularite. Co tam po soft porno blogoch ostatnych kolegov, to nikoho dlho nebavi. Radsej si tu precitame o veselych vsednych veciach. Ako rastie trava, aka kava bola, kto, co a kde. Inak minule som sla s Martinom do Ba a na kolinanskom kopci bola kalamita. Ludia vychadzali z aut a mne to bolo smiesne. Stali sme tam ako sisi na dodavke a pred nami milion osobakov. Raz vystupil jeden, zavrel, potom dalsi, zavrel, a dokola. Potom sme to vzdali a otocili sa a minali hole zadky chlapov, co si to zamierili vycikat rovno do cerstveho snehu. Ale do Ba sme nakoniec prisli. Obisli sme to cez nejaku dedinu a z cesty sme videli tu kolonu, vyzerala ako cerveny blikajuci tociaci sa nahrdelnik.
Ok ale nie o tom som chcela. Okrem velebenia tuto mojho blogu som chcela povedat, ze si davam pauzu. Od vsetkeho. Iba pisat sa bude viac. Mozno sem a mozno inde.
Teraz idem velebit jazykovedu. Prezradim interne tajomstvo, ale nas profesor je stelesnenim chodiaceho slovnika. Nikto mu nerozumie a on na nas pozera pri prednasani sposobom "vidite ake zahady som vam prave objasnil? vidite? nikto nevie dostatocne docenit moju genialitu...", pri zmienke aby diktoval pomalsie na nas flochne znechutenym pohladom. Inak je to mily pan, skutocne. Aspon viem, ze aj "abstrahovat" sa da naucit. Potom to uz treba len kompetentne interpretovat.
Dobre, zacina to byt nuda. A to vsetko za to Mate IQ a ine pofiderne caje co pijem.
Ps. Holuby nam stale osieraju balkon. V noci ich obcas chodim plasit, lebo spolubyvajuca povedala, ze ak ju este raz zobudia tak ich otravi otravou na potkany. Strasne.

11/13/2007

cas na zmeny

poupratovat salky, odniest salky, odniest cukor, hrniec, klinceky, vonu, zabalit ju do postele, schovat sa tam so snami. nepytat sa na nic, nikoho, byt, nerozmyslat, necakat, nespoliehat sa...

je tazke zit medzi ludmi vsak
prisposobovat sa, neprisposobovat a mat konflikty, cakat, ze nieco pride.
alebo ze niekto pochopi bez slov. je to predsa len nemozne, budme "realisti"...

pred dverami su styri vrecka smeti, 0:44 a mam chut ich ist vyniest von.
takto to nejako vyzera. cukor, salky, salky, cukor, klinceky
je to stereotypne, stereo- typne. cas na zmenu.

10/14/2007

Vodnate...vodnare

Vsetci sa schovavaju. Chlapec s krivym siltom si da na hlavu kapucnu po vystupeni z autobusu. Vsetci cestuju so sluchadlami v usiach, stretavam ich vo vytahu, doprave, chodniky, vsade. Stale sa vsetci pocuvame, alebo coraz menej? Je to ine?
Napriklad by som nechcela, aby moj vztah skoncil vycitanim si nepodstatnych hluposti, na ktorych si zakladame. A mozno ide len o sposob ako co povedat.
Som unavena, je mi smiesne, smiesne zo snahy snazit sa aj napriek zbytocnosti. O chvilu a na chvilu bude pokoj, po novembri zasumi trava, precitam vsetky knizky, popisem vsetky veci. Mozno, a mozno naopak, zacne este vacsi blazinec.
Mam rada podpichovanie.
Opat prichadzaju novi ludia, usadzaju sa vedla mna ako poda. Neboli tu odjakziva a predsa ich necitim cudzo.
Nechcem hovorit na vsetko, ze sa mi paci. Predstavim si to tak, ze mam vnutri teplu hladinu vody a niekto po nej prejde prstom. Zvlni sa, zabrni, ustali a vsetko je v poriadku.
Neviem ci verim tomuto, alebo im, ostavam si sama. Keby prislo nieco zle, verim, ze sa bude kam opriet.
Vlastne by som mozno potrebovala aj nejake ine opretie.
Ostane to v rovine "nedopovedane" a "co sa stane".
celkom pomalicky

10/13/2007

Kotrmelce

Vsade okolo nas su konariky. Ludia, co nam rukami zasahuju do zivota, ci to chceme, alebo nie. A potom sa stavaju aj nahody, ktore nam skrabu po skle. Daco sa stane, daco to pokazi a o mesiac, o rok, o desat zistime, ze to tak ma byt.
Kedysi som bola zalubena a trvalo to strasne dlho. Takou tou detskou zboznujucou laskou zmiesanou so vzdorom a hanbou a dospievanim. Preto som si spomenula na udalosti, ktore sa vzdy deju s urcitym zmyslom. Ten clovek sa mi ozval asi po desiatich rokoch a stale stoji za to. Len som si uvedomila, ako som sa zmenila ja. Vsetko sa mi paci- ako je to teraz a on o nicom nevie. Je zvlastne rozmyslat nad tym a pisat to znovu, lebo som to spominala zrejme milionkrat predtym. Ale je to tak. Ze cokolvek boli a stane sa, nejako nas to posilni, zmeni, pokrivi- ale musi. Aby sme dalsie veci, ludi a udalosti prijali inym sposobom ako doteraz. Nezostaneme rovnaki. Dostaneme sa mozno k frazam, zivot je zmena a kolotoc.
Je to zvlastne. Aj ked v zhone a strese uvedomovat si to. Pozerat sa na jesenny strom, sediet s niekym pri caji alebo kave, nadychat sa tlmeneho svetla.
Teraz by som chcela byt dobra. Dobra v tom, co by som chcela robit. Zacat nieco, skoncit to, co ma uz nenaplna. Citit, ze som plna. Ze mi bucha srdce- z napadu, prace alebo skoly, alebo niekoho. Takze to prejde zimou, dnami, nocami, otvorim balkon, nadycham sa bodajuceho vzduchu. A som stastna aj napriek tomu, co mi chyba, lebo ine veci su tu. Iny :stuff:

10/09/2007

hopsa

Povedzme si pár slov, nad kávou, nie nad počítačom. Zeleným obrusom, farebným podpivníkom, zimou ťahajúcou na chrbát. Bez objatí a slov, s bolesťou v krku, v oku, v hlave, au.

Cez okno vidím premávku, cyklista vmanévruje šikovne medzi auto a električku, cez sklo nepočujem to zabzučanie gúm. Jedna babka na mňa škaredo pozrie, tvár má ako pokrčený citrón, keď budem stará chcem byť milá a láskavá a optimistická a životaschopná. A všetky tieto drísty.
Baf.
Choď si Verčo uvariť kávu. Šup.

10/07/2007

kofeín mi búcha srdce

Ako dlho som nepísala. Zvláštne. Predtým bolo treba stále a teraz to necítim. Kam sa to stratilo? Niečo sa zlomilo?
Predomnou sú farebné papiere mojej spolubývajúcej. Strašne ju mám rada. Rozmýšľam, aký mi robí problém povedať najbližším ľuďom, že ich ľúbim. To sú také banálne problémy. Asi priveľa píšem. Napísať nerovná sa povedať.
Hrá mi Eagles. Mám rada Eagles.
Je tu veľa ľudí. Vo výťahu, keď nastúpia povedia ahoj a pri odchode maj sa. Páči sa mi to. Na balkóne sú stále holuby a všetko osierajú. Anička si vykladá balkón fľaškami od vína. Vedľa býva Lucka. Má tetovanie na ruke, takú kvetinku. Je to pekné.
Cítim prázdno, aj keď všade je plno.
Asi to zaplátam.
Čo sa zmení. Č.O.
otázniky a sprosté myšlienky. niekedy to neznášam.
prečítajte si vieru prokešovú. má dobré básne.

9/19/2007

Piesok

Svet je krajsi.
Och trepem hluposti. Som len stastna.
Sedim v izbe. V Bratislave. Na internate. Po dvoch rokoch nesocializacie som medzi ludmi. Milujem ludi. em em em milujem.
Chcela by som aby to zo mna same vypadlo. V jednej ladovej kocke. Ake to bolo. Aj rozlucit sa. Nikomu nic nerozpravat. Ake prazdno ostalo po poslednom objati od Adama. V Simpson tricku, vonou po holeni, na chodbe a tak silno. Ze som ho nepobozkala, aj ked som si myslela, ze mozno je to poslednykrat, co ho vidim. Never again. Ale ja nemozem uverit niecomu takemu. Niektore veci su silne. Stretnete ludi, musite precestovat polovicu zemegule aby zapadli do vasho zivota ako puzzle. Aby vas urobili inymi, aby ste si to uz bez nich nevedeli predstavit. Aby vas zmenili a vy ich. Naplnili pocitmi a prvykrat v zivote urobili po odchode taku dieru. Nieco, co sa neda vyplnit a nahradit. Nieco, co nechcem zabudnut.
Adresy, maily, cisla.
Ake to bolo na zaciatku strasne tazke a na konci take tazke odist. Ako sa vsetko zmenilo. Ako to zmenilo mna. Ako taka chcem zostat.
Ako sme sa poslednykrat objali, sedeli v izbe a hovorili o veciach. O rodine, o priateloch. A ja som si vravela, takeho cloveka ako on nestretnem uz nikdy. Niekoho tak uzasneho a silneho, kto mi pomohol vzdy a napriek vsetkej laske, co voci mne citil dokazal vzdy chapat aj veci okolo mna.
Nieco, co sa nezopakuje, a ludia z ktorych som citila k sebe tolko lasky. Ze niekto plakal, ked som odisla, ze som plakala ja.
Maleho A. a hranie Elliota Smitha v izbe na gitare. Rachel, Serpil, Petr, Sabrina, Wilson. Marina, ktoru som stretla az tam, aby sme zistili, ze nase skoly su vedla seba, byvame v rovnakom meste a mame tolko spolocneho.
Buhá.
Ludia. Tolko mi dali a ja im.
You have made me a smarter person and I thank you.
Chcela by som vas vsetkych objat znovu a ani milionkrat dakujem nebude dost za to, ake to s vami bolo.
Vypadlo by to v ladovej kocke pri kazdom opytani "ako bolo". Co sa neda povedat slovami a ostane to vnutri vo mne. A nic ani blog ani pismena a slova nie su dost. Nevadi.

8/12/2007

like

So zenou z Francuzska sme sa dohodli a zmenila moj odlet. Letim 17ho namiesto 26, lebo zmluva konci vtedy a doma je este vela veci co treba...

Som rada, ze tu nie je vela casu na rozmyslanie, lebo ked je spomeniem si na nieco dobre z coho ma pichne niekde medzi plucami. Napriklad ako v Ba prsalo a sla som 39nou na Zochovu cvicit jogu. Ze z budovy vtedy tiekol prud vody. Ako sme sa ucili na syntax a vecer som sla sama ulicou a vonalo to po prazdninach.

Ked budem doma spomeniem si na vela veci najskor na ludi a potom na robenie ranajok v mikrovlnke, potom na plaz, na ryby a na odliv na plazi, na Martu- uz odisla do NY, dufam, ze sa mam dobre.

Ked som vtedy vravela, ze intucicia bola zla tak ja som bola zla. Intuicia bola dobra. Spravna.

8/02/2007

pokrcene

na chvilu si precitam nieco z anuk, aby som nezabudla na zazraky, na vonave veci. amerika vonia cela po skorici, vravela som?
rada by som sla na plaz, hoci to erijske jazero nema najkrajsiu, sadla si. naposledy som bola s vilikovskym v ruke a bol spln. pytam sa rachel ze ako sa to povie ked je "full moon, you know" a ona ze "fullmoon", take lahke?
strasne mam rada blakea, s neustalym chcenim dotykat sa, ked som s nim vecer sla parkom a vravel ako ma citat arthura miller. podal ruku na rozlucku takym milym sposobom a mne bolo naozaj vtedy, ludsky.
adam ma zmysel pre ironiu, ked hovori spiely a nikto nepocuva, milujem pocuvat to a potom sa otoci s vyrazom, ze co sa smejem. a on cita edgara a. poea teraz, ked tu kazdy cita harryho pottera, takze nemoze byt ok. ze veronika preco sa na mna pozeras, ako keby som bol- zakruti prstom okolo spankov- crazy- lebo si adam.
potom kyle ktory dokaze zrymovat veci ako "utiahnite si seatbelty, odlozte veci do binu atd".
mike dnes povedal ze "i love you veronica", lebo som zobrala ten hlupy mikrofon, ale aj tak je to vsivak. vyzorom aj vyrazom cisty tom cruise. nemame sa radi, len si to nepovieme.
ked sme vecer sli s adamom autom odrazu to nebolo take, ale ine, ze sice ma tu americku omacku entuziazmu a "good job" a i-love-everybody- nie ja taky cely. asi su len veci, co sa nehovoria.
m. mi raz povedala, ze nechce aby som isla, lebo ludia sa vzdy menia, ked su dlho prec.mala pravdu, ale mne sa to paci takto. nie toto, ale to, co z toho zostava vo mne a ako ma to meni.

8/01/2007

o filzofii nezabitia a posilnenia. hah.

Co je nove? Nove je ze spielujem do mikrofonu. Ja, co som nikdy ani len po slovensky nevravela do toho nastroja. Nove je, ze to mam rada a je to zabavne. Nove je, ze som zmenila nazor na niektorych ludi, co s nimi robim. Napr. Adama a aj Adama2, a asi aj Kylea. Mike ostava stale divny a Megan so svojou bipolarnou osobnostou bude nepochopena naveky. Este je tam Serpil z Turecka, Wilson, co sa stale skriabe medzi nohami, ked nieco vysvetluje, Rachel z UK, a moji traja spolurpacovnici gayovia Robert, Blake a Matt. Keby Blake nebol gay a keby nemal tu uchylku v neustalom cisteni a upratovani tak by som bola asi vazne zalubena.
V pondelok sme sedeli na zemi a jedli pizzu a hrali sa na "i like everybody". Hovorilo sa ako kto koho. Sranda, ze napriek tomu ocenujem ten skvely zmysel pre sarkazmus, co tu je.
Stahujem sa k Slovenkam. Predtym som byvala s Martou, ona je Polka. Marta is leaving. New York. Skoda. Tak zavolala Marina, asi uznali ze nie som psycho ako ich Polka, ktora sa odrazu zbalila a ostal po nej len ten potah na matrac a ze nech pridem.
Udalosti do seba zapadli ako puzzle.
Vcera som rozmyslala. Som rada, ze som sla a ze som zostala. A ze vlastne nic lepsie som pre seba urobit nemohla.

7/22/2007

welcome

Oslobodit sa. Prosim. Na chvilu. Od Adama, nad ktorym som dnes mala zachvat smiechu, ked mal mikrofon a uzasne unudenym hlasom "krical" How was your ride? Tento psychopaticky kolotoc psychopatickych americkych rodin, ludi, co si beru pocas jazdy do ruky kameru, telefon, hocico a ja potom stojim a vravim, nie to nemozete lebo blabla. A tychto ludi, co nemaju, jednoducho NEMAJU ani NAJMENSI zmysel pre zazracnosti. Sice, kto by ich videl, tu na roller coasterovej drahe. Grcka. Americky sen. Biele zuby, gelove nechty, dnes je tu American Idol, ja ho nepoznam tak som asi trochu mimo, ale Fat Bitch alias Fibi Megan sa ide zblaznit. Moja intuicia vravela zmen ten department zmen ho! Ale moja intuicia bola asi v zlom stadiu. Tiez vravela, ze ten Bulhar, co som donho zblaznena, ten bude ten naozajstny. Aj vtedy bola v zlom stadiu. Ale vravela mi, ze nebyvaj s tou Cinankou, lebo to bol osud, ze ta Polka Marta zaklopala na dvere prave v den, ked H. odletela do Irska. A vtedy mala pravdu. Marta je super. Studuje medicinu, ma 24, dorozumievame sa anglicko- slovensky- polsky a napocudovanie rozumieme si vsetko. Obcas pridem a ona nie je v izbe a stretnem ju az rano, ked sa vracia od priatela.
Dvaja muzi s pivom dnes boli vtipni, ked som drzala tu trapnu tyc na meranie deti.
A pri Mikeovi sa mi chce kricat, ty k..., ved ma vobec nepoznas a pri Megan, nech si nemysli, ze ked bude kricat prekrici to, ze je to aj tak namyslenma tucna koza, pri Nicole chcem drgnut, ci ju boli usmiat sa a Kyle, to je Kyle, s jeho zabalzamovanymi rukami a Boyzone ucesom. Budem hotova, Kyle. Tu namieste. Podpis na ruku, prosim.
A toto sa zo mna stava. Sarkasticka. Nie...
Tesim sa na Niagarske vodopady. Na vecer po pol jedenastej, ked si dam okuliare a odidem si len po svojom, ziadne biele tenisky, ziadna cerveno-modra uniforma, ziadne, ziadne hlupe pravidla. Ked si mozem mysliet po svojom. Ale tento svet je pre mna aj tak cudzi.
Tesim sa na Masu. Hej, Masa, pocujes to? Na cajovnu. Na vonu. Na internat. Na fernet. Na ne-klimatizaciu. Na ulicu, co vonia. Orgovanom.
A teraz nepoviem ziadne, ze prepacte za vulgarizmy. To su pocity, kopceky, obcas hore, obcas dole. Skusenosti. Zazitky. Nove slova. Nove tvare, ludia, uvedomenie si ze..
A ja som silna. Uz som zvladla tu tazsiu polovicu:}
BTW, vcera v Break area. Hadajte cim krmia v Amerike cajky:}?
Right. Hranolkami:}

7/14/2007

ine

Nebolo take tazke zvyknut si tu, teda, ak myslime ubytovanie po americky "very basic", potiahnut to ruzovym akoze obrusom, tvarit sa, ze je to naozaj, premiestnit nabytok a kupit vankuse a deky. Zelenu som mala ja, lebo upokojuje a modru mi vyfukla b. Tak sme tu boli, dva tyzdne, sklamane z mnohych veci, ja s otvorenou pusou kukala na roller coastery/i a na to ako sa sem nehodim, zufalo, nevhodne, radsej rubat drevo dakde za chatou pri potoku. Najskor som bola prilis chuda na uniformu, potom boli ine veci. A ze v Amerike priberies. Prd makovy, po troch tyzdnoch robim dalsiu dierku na opasku.
b. sla prec a ja som tu ostala sama, a prekvapivo, strach neprisiel a v mojej hlave stale nie je spojenie, ze som tu sama, som tu sama. Su tu Slovaci, s ktorymi si povieme o praci, o hodinach, o nespokojnosti, s ktorymi idem na drahu, ale nepovieme si, ze jej dnes mi jeden pan povedal, ze z akeho mesta na Slovensku som, ci z Bratislavy. Nehodilo by sa, ani keby som im vravela o skupine muzov, co vyzerali ako Fredy Mercury. Alebo o tom, ako sa so mnou zacal rozpravat ten Turek a potom som ho trpela celu cestu a jedine Erhan je jediny, kto nesplna predstavu slizkeho tureckeho muza. Alebo im nepoviem o Marii, ona je malicka cernoska, o rok mladsia ako ja a robi moju supervisorku a ked som jej povedala ze sa vidime posledny tyzden tak si zapchala usi a nechcela so mnou hovorit, odula spodnu peru a tvarila sa ako mala. A Sarah, co vyzera ako Uma Thurman a Roxanne, ktore vzdy zachrania vec, ked zoberiem niekomu viac z kreditky ako by sa dalo a pridu ako spacialne komando a kyvaju mi z officu. A Roxanne ani nevie o tom filme so Saxanou, co sa mi vybavi vzdy, ked jej vidim menovku.
Nepoviem im ani, ze Goknur odchadza a ako ma obcas naseru zakaznici a ako sa mi ani nechce mat stres z toho, aby som nemala short a vzdy ked sa mi nechce tak short mam, a Maria na to povie ako dnes neboj ty nebudes v maleri, ver mi. A ja sa vzdy zacudujem, ze predsa len, som cudzia, kolkokrat vsetko nerozumiem alebo urobim chybu, ze preco ma tam aj tak chce. V pondelok idem na drogovy test a Lucia mi vravi, ze budem musiet curat do pohara, myslim, ze tato predstava je ponizujuca dost v slovencine, neviem, ako sa budem tvarit s poharikom mocu v ruke po anglicky. Ale ten muz povedal, ze som ok, lebo mi vsetko rozumie a aj ja jemu, ale aj tak nechcem nic vraviet do mikrofonu. Ale aj tak vsetko urobim, lebo zmena je zivot a za chrbtom mi cumi do pc nejaky priblbly Amik, ale nic nerozumie, nanajvys sa opyta ako ten v autobuse, ci som z Russia a ci sa ta kniha da citat aj odzadu, alebo co je to za rec. Alebo, toto sa budete smiat, mam menovku a pod mojim menom je napisane Slovakia a minule jeden zakaznik chcel byt mily spytal sa ci robi na parkovisku moj brat, ze mame rovnake priezviska. Yes.
Inak je tu mnoho vtipnych prihod, ale to az na koniec. Ako ma viezol Jason taxikom domov a potom mi dal ruzovu vizitku so srdieckom a nech zavolam znovu. A ako nam psutal celu cestu polske disko, lebo ma slabost na zeny z Ukrajiny. Tolko novych ludi.

7/02/2007

po inom

tu treba veci povedat po bulharsky. aby bolo rozumiet. alebo po bulharsky so slovenskym prizvukom. slovo 33,95 sa bez prizvuku asi nikdy nenaucim vyslovit. a co ked. aspon sa spyatju, ci czechoslovakia, "i love your country!", ci russia, ze thank you veronica a tak.
a vela turkov. turci su mili. slizko mili. vela cinanov, ti su mili milo. kvetinovo. usmievavo. pri vysvetlovani informacie, ci si priniesli aj caje dostanem pozvanie k nim domov. mozem spat v ich dome. v Thajsku. alebo Cine?
a vsade natrafit na slovakov. aj na takych s bulharskym akcentom.
americania su zvlastni. toto tu, tento park je jedna umela bunka. s malickymi gulatymi utvarmi.
.
tu mi neveju vlasy.
na brehu Erijskeho jazera su obcas mrtve ryby
v tme sa cajky vznasaju akoby na jednom mieste, len kridla. len biela na modrom
.
ludia tu nevidia. tak inak myslim. mozno ich len tak nepoznam. urcite. taka maria z mall 8 je mozno v skutocnosti celkom mila osoba- nevadi, ze steka do telefonu
preplnit to tu cudzokrajnymi menami?goknur, savel, vladimir, yun jin, kiki, pam, tina...a tak dalej?
.
vraj co ma nezabije, to ma posilni.
sedim v sturbuckse, je tu zima, klima a vsade skorica.takto vonia usa.

6/16/2007

"...bylo by to krásný, kdyby nebe bylo jasný..."

Sedím na stoličke s plnou misou červených ríbezlí a krivím mojím krásnym fejsom zakaždým, ako z nich pažravo zožeriem za plnú lyžicu. Všetky praktické veci ma obchádzajú, kufor leží už pár dni esteticky rozcapený, kozmetiku doňho hádžem a vyhadzujem podľa toho, či hľadám žiletku alebo make- up- obsesia všade byť načas ma donútila baliť sa týždeň dopredu.
Toto je veľmi dôležité si vypočuť: Pesnička, čo mi tu opakovane vyhráva.
Milí čitatelia, iste ste si všimli, že príspevky na tejto stránke akosi znižujú svoju frekvenciu. (Chvíľka rozmýšľania- čitatelia- trpím schízou?) Som sa rozhodla, že s mojou literárnou plodnosťou a pretlakom divných myšlienok to treba zahaliť do nejakej lepšej formy, takže inšpirácie hádžem momentálne do Wordu, názov priečinku Bizar.nosti. Čo sa z toho vykľuje, to sa ešte len uvidí. Nasledujúce tri mesiace, keď budem obéznym Američanom so slovenským šarmom vysvetľovať ako fungujú atrakcie v zábavnom parku, pripínať ich veselé deti bezpečnostnými pásmi o sedačky a každé ráno sa modliť, aby odomňa nechceli, nech sa povozím na skúšobnej jazde sedemnástimi úžasnými roller- coastermi, lebo na mňa bol veľa aj ten provizórny kolotoč tuná pred bytovkami, na ktorom ma raz povozil mladý šuhaj menom Miky a táto skúsenosť s jeho šarmom a mojím citlivým žalúdkom mi stačila bohato na zvyšok života. Pomlčím o ruskom kole, či ako sa ten diablov nástroj volá, na dovolenke v Taliansku...čiže počas tých troch mesiacov budem nasávať vnemy. Ale nie o tom som chcela. Teda o čom? Vlastne len tak, že leto, teplo, kúpalisko, Pohoda- panebože choďte na tam!- Tori Amos v Ba- osušky, more, piesok, dovolenkove tašky a klobúky.
Túto časť roka milujem:)

6/08/2007

len grepové bublinky...

Pri umývaní riadu z Puru vyletí veľa malých bubliniek. Nie milióny, aj keď ma to zvádza povedať. Pri umývaní riadu vyletí množstvo bubliniek. Neviem koľko ich je a ani sa mi veľmi nechce rozmýšľať. Začalo ďalšie obdobie, ďalší one step closer. Len neviem kam, ale to nevadí. Je to tak dobre, nevedieť a dúfať v najlepšie. Chcem toto rozmýšľanie doviesť k dokonalosti.
Štípeme sa, bijem, z lásky. Je to môj brat, ešte často decko, ako ja. Pri umývaní riadu mu vravím o horolezcoch a on mi dava rozumy. Keď sa budem hanbiť, tak sa to nikdy nenaučím, takže. Tak dobre. Ja budem rozmýšľat. Ja by som veľmi chcela. Potom, keď nebudú iné veci, budem naberať odvahu.
Zoberiem si telefón, nebola poruke ceruzka ani pero, ani papier, iba jeden grep v kabelke, tak musela inšpirácia prejsť do modernosti.
Človek sa rozpúšťa, keď tak sedí. Pred chvíľou bolo tak teplo, na zastávke som sama, výhľadom je panelák a ľudia, ktorí vystúpili. Potom obujem vyzuté šľapky, pokožka urobí také to ťap ťap, letné ťap ťap, keď kráčam podvečernou ulicou ťapkajúc domov, dýchajúc vzduch.
Včera som bola v práci poslednýkrát, pustím Bebel Gilberto trikrát okolo, orechestrálne zvuky poletujú okolo mňa, jej obal je/nie je čiernobiely s bielymi kvietkami, miestnosťou sa vznáša dačo ležérne a letné.
Mám nového človeka, ktorému môžem hovoriť nezmysly. Volá sa L., dva roky sedela za mnou v lavici, len sme si nevšimli, že naše myslenie sa paralelne križuje.
Predstava večera je predstava dvd, upratanej izby, tichého bytu, otvoreného balkóna, balkónové dvere zasahujú do obývačky, zvonku prúdi čerstvý tmavý vzduch, nočný, taký najlepší... opriem si holé nohy, vyložím na stôl, zhasnem svetlo, zakrútim do bordovej deke, cítim vôňu telového mlieka, cvrlikanie svrčkov z lesa, ktorý je za balkónom, zapnem si Pýchu a predsudok. Máličko.
A tento post nie je taký, ako som chcela, nemá tú vôňu a nádych očakávania z neznáma, tričkovitosť s krátkym rukávom, bielu sukňu, veselo povievajúcu, čierne vrch a fialové korále. Ani vietor, ktorý pofukuje a pri sedení na múriku nadvihuje lem sukne.
Nevadí. Takže nevyjadriteľnosť.

5/30/2007

alžirska ruža.alebo čosi podobné

Vlastne tu už nemám ani čisté uteráky. Sedím v ponožkách s panáčikmi. Ale nie o tom som chcela. Teda, vlastne o ničom. O pocitoch. Fílingoch.
Sedím, počúvam urozprávanú, v mnohých veciach nesúhlasím, nebudeme sa hádať, lebo (sa?) poznáme. Teraz mi prišla správa, že..nebudem ju copy-pastovať. Ale som rada. Aj ja som rada.
Samozrejme, že rozprávam z cesty. Nevadí, ide to tak, že: sedíte s niekým a odrazu si sedíte s viacerými ľuďmi. P. mi cestou rozpráva, ako sa hádajú so ženou, lebo sú obaja levy. Aj ja som lev. (Levy sú všeobecne skvelé znamenia:) Ako svokra verí v inú vieru (bahrajskú? kalvíni? prostestanti? "nie...dačo ako kresťania, ale nie kresťania" uhmh). Také hrachy sa mi kotúľajú po tvári v izbe číslo 10. Asi preto som teraz tak príjemne unavená, každá príčina má dôsledok, čo mi pripomenie skúšku zo syntaxe, horor tohto semestra, ktorý som dnes absolvovala a zariskovala a uspela a som rada a mám z toho toľko energie, že redbull nič, káva nič, zelený čaj nič- oproti tomu. Dať vám pusu pri monitore, čo kukáte, teda aspoň na líce. Hej, aj tebe, Bílikova chata (vieme, čo myslím:)
By som dakedy chcela byť taká, že smelá, že istá, že najviac istá, nechaosiť, nestresáčiť, necholeričiť. Nevadí.
Už len budúci týždeň a cestovať električkou v Ba budem najbližšie zrejme až koncom septembra. Čo bude dovtedy- sa uvidí...

5/23/2007

Bodky

Počúvame Vivaldiho a je nám dobre
Copatá mi rozpráva o jej rodine, o bratrancovi, ktorý len tak znenazdajky odišiel z rodinnej oslavy za hasičmi, spýtať sa, koľko majú v nádrži vody, lebo ho to vždy zaujímalo. Lebo ako malý bol hasič. O Nataši, ktorá sa zoznámi s hocikým. O bratrancovi Robovi, ktorého občas stretnem pred našimi dverami.
Na SNP som dnes pozorovala dvoch taxikárov s čiernymi mercedesmi, ako odtláčajú autá. Do toho svietilo slnko, také podvečerné. Asfaltka sa teplo leskla, cez električkovú trať lenivo prešiel cyklista, vodič s bielou bradou sa nerozčúlil.
Adagio, presto, "to si nájdi v talianskom slovníku".
Doma budú jahody, zem na jahodách, pokosená tráva, perie zo živočíchov, zelené listy, šachta, do ktorej ma bude brat nútiť vojsť, skrytý pavúk v stene pivnice, vraj "arachnid", stojím na kraji schodu a bojím sa, že na mňa skočí "nestoj tam tak!"
Kečup na tričku. Teplo v hlave. Veľa ľudí v miestnosti. Rada kráčam sama. Podvečer. Kúpeme sa v žltej. Roztápa sa mi vnútro, vtáky nesedia na elektrických drôtoch. Obraz je opretý o stenu už tretí deň.
Túžba napísať aj iba tak sedieť.
Palculienka mi ukázala kamrátov. Boli zlatí. Takí správni. Sedeli sme v Propagande a mne sa tam strašne páčilo. Hral Buena vista social club.
si asi myslí, že je to len tak. A ja toto nemám rada. Ale nepoviem si svoje. Mala by som, viem. Vydržím to pár dní a vypadnem. Len či dobre. Určite dobre...
Chýba mi...
Chcem vidieť, ako sa tu bude robiť ten poriadok. A rozlúčka. A umývanie chladničky a podlahy. Vysávanie, skladanie gauča. Poslednýkrát pocupkať naboso po trávniku.

5/22/2007

tak tak

Tak toto ma dnes dostalo...

http://slecnanebezpecna.blogspot.com/2007/05/zabudnut-veci-nezabudnut-emcie.html

Som zvedavá, s akou rýchlosťou dotyčná "Slečna nebezpečná" zmaže svoj článoček/diskusiu, respektíve tú milú poslednú plagiátorsku časť z neho...

to som ani len netušila, že pre niekoho môžem byť "inšpiráciou"...
:D

5/20/2007

Bizar.nosti

Vraj o fyzickej (ne)kráse. Tak znel aj ten článok v novej Eve.

A ja som dnes šla do Bratislavy s takým týpkom. Je tma, bolo to pred chvíľou, okolo po diaľnici prefrčala sanitka. Dlhý čas a ja rozprávam pred cudím človekom. O veciach, čo sú všeobecné a týkajú sa nás konkrétne. O virtuálnych knižniciach, o sci-fi knihách, o Pohode, o šoférovaní (smejeme sa, že to v BA je špecifikum snáď celej Európy). Proste tak. A ja kecám. Stojím si vedľa seba a podivne na seba pozerám, ako to ide ľahko.

Hej, tma, večer, svetlá, tak to mám rada.

Asi sa budem donekonečna čudovať nad tým, akí sme rôzni. Asi o tom budem donekonečna písať. Občas sa cítiť ako nový druh medzi ostatnými normálnymi. Obklopená rovnakými bláznami. Alebo sme všetci takí istí.

Vysvetľujem kadekomu, ako niekto vidí krásu vo veciach, kde ju iný nevidí.

A tále...toľko...milión..podrobností...lenivo...sa...klĺžu...jazykom...a..my..si...o...nich...budeme...hovoriť....stááále.

A keď budem mať vlastné auto, tak budem šoférovať z radosti v noci. Po nejakej ceste, len tak niekam. Možno niekedy zoberiem niekoho len tak niekam so sebou. A pustím si U2. To púšťa H. vždy, keď ideme večer von. Len tak na kávu dakam. Alebo starý album Norah Jones, ten s modrým obalom.

Tak len. Aby som sa mohla pozerať na svetlá áut, čo prejdú okolo. pootvoriť okno, dýchať dusno po daždi. Cítiť repku olejku. V aute cítiť tú, lebo vôňa bazy je zachytiteľná nosom len pri chôdzi.

(takéto nekonzistentné články. Chudák čitateľ.)

A diktafón, nech neujdú myšlienky. Aby som si otvorila dvere ako teraz a potiahla nosom. Na zachytenie tohto bytu, ktorý bude minulosťou. Na zachytenie pokoja, aký cítim, keď som tu sama a o je o to intenzívnejší, lebo ráno už nebudem. Aby som napla uši a počula televízor od susedov. Aby som sa vyklonila von oknom a hľadala toho vypaseného čierneho kocúra, čo ma tu minule o polnoci prekvapil.

Aby sa zlé zmazávalo a ostávalo len to príjemné. Aby to tak bolo. Dlho, prosím.

5/15/2007

Kúzlo


Pozrite si tento film. Krásny.
Mnoho vecí som si pri ňom uvedomila.
Bola tam kráásna hudba. Najmä ten koniec na lavičke.
A VíLY. existujú...
naozaj.
mám také aj okolo seba.
A plakala som. Tajne, za pc, aby to spolubývajúca nevidela.
Veru tak.
A za všetko môže M. , ktorá mi ten film dala.
:)

5/09/2007

na parapete

.dačo uložené neverejné
dážď nám steká pod oknom, je čosi blízke v tomto stretnutí,
len
sadnúť si na parapetu, zapáliť cigaretu, keby som fajčila, malo by to efekt.
urobiť víno, klinčeky, vôňa, neumytý riad
krása, jednoducho vnímať samozrejmosti.

a maličkosti, čo sa ani nevypovedia, len tancujú okolo nás.
otázky, na ktoré nie je odpoveď, len ti poviem "a ja viem?"

dnes som dostala pusu na líce, rovno na schodoch, premýšľam, čo a kedy robím a ako kto reaguje a aké...aké čo všetko je a bude. to lepšie, čo bolo, čo príde.
mnoho.
vo mne. dávala by som von. čítam katku.

.dačo súčasne kýchavé
sedím, prskám, nohy na stole, Aerosmith, teplo vo vzduchu, dýchame
konzultujeme zvláštne nevyužiteľné veci, ktoré nás privádzajú do zúfalosti,
príde ten chlapec v kockovanom, čo mi tyko- vyká, stále sa nevieme rozhodnúť,
nakoniec to nechá na mňa a zrejme si myslí, že s K. lúhujeme aj lysohlávky, nielen čaj, lebo sa smejeme a som celkom odveci,
zapálim všetky sviečky a cítim to krásno,
ktoré sa ukáže len v napätých chvíľach.
Svet je farebný, niekedy sa len zlým smerom kukám...
a cítim to krásno
možno by sa dalo krájať, ukladať do mrazničky a rozmrazovať,
dnes som "šejkrovala" čaje, takmer všetko skončilo na tričku, ľudia sa usmievajú,
aj tí dvaja ožrani, čo sedeli za mnou,
myslím, že je nám teplo...:)
by som to chcela....transportovať nejako aj na nás/vás...
...hoci to za posledné dva dni nebolo dobré, bohužiaľ, stále sa snažím spomenúť si na to, čo mi tu doma dáva silu
a nevymýšľať, čo možno nie je....čo sa mi len zdá, je ťažké rozlíšiť to.
by som len chcela...
vlastne nechcela.
takto to má byť, čosi ma posunie vpred, čosi ma posúva vpred, zrejme netreba chcieť všetko tu a teraz.
nechať to tak..ísť si dakam.

5/07/2007

Kolibríky

Tieto dve decká, Kubo a Maťo, nie sú vôbec ako iné deti. Tie z mesta BA. Dobre, púšťali to morča cez odkvapovú rúru, ale chceli mu urobiť zážitok. A potom ho nosili na rukách, pasie sa tu na tráve, gúli oči a nikam neuteká. Šťastné morča. Žiadna čiapka nakrivo, žiadne "vyberané slová". A chodia spať o ôsmej. A sú dvojičky. A vždy keď idem tak na mňa kričia ahoj. A nehovoria mi "dobrý, teta":). A dali nám tú normálnu žiarovku do wécka, keď sme sa nasťahovali. Miesto tej amsterdamskej červenej. A počúvajú mamu. Ona je teraz tehotná, ale kričať vie aj za troch ľudí.
"Maťo nepolievaj tie stomčeky! Veď prší, dážď padá na všetky rovnako!"
"Ale mama...maminkaa..."
"Maťo, neser ma!" Na tom som sa včera tak smiala. Dážď padá na všetky rovnako...
_Na nich som si spomenula, keď som teraz sedela na Hviezdoslavovom, lingvistika v ruke, pozorujem a nie som pozorovaná, českí turisti vybalili obedy z umelohmotných misiek a mne to prišlo strašne milé. A potom malí pätnásťroční sadisti, len som otvárala oči. Také zlé a hlúpe deti som už dávno nevidela. A tak otočím hlavu na druhú stranu, pohľad sa mi stretne so starším pánom v bordovej košeli, nohavice, sako a na vodítku krásny tmavý chrt. Páči sa mi. Usmejem sa a on sa úplne široko odusmeje naspäť. Už by sme mohli po sebe aj žmurknúť, celkom sprisahane. A on by vedel, že mne sa páči jeho pes, že sa mi páči on a že to slnko nepáli len na môj chrbát, ale aj cez vnútro. Cez ten úsmev na jeho a cez jeho naspäť.
_Že ďakujem.
Nuž a. Cestou naspäť som si pustila takú smiešnu pesničku, Amy Winehouse, The Killers, Eagles- Hotel California, Jacka Johnsona s Raya Orbisona. Pretty woman. Na to sa tancuje, a to tak, že stačí aj ten jednoizbový byt, v ktorom bývame. Treba v noci o jednej otvoriť okno a prekričať ventilátor v sprche, aby to počula aj spolubývajúca.
Pretty woman, walking down the street
Pretty woman, the kind I like to meet...
_A bola som pre víza. O 48 dní budem mať nový kufor na letisku vo Viedni.
_Stretávam sa buď s neutrálnosťou, nezáujmom, alebo jednoduchou radosťou, či sympatiou. Keď sa potom stretnem s formou jednoduchého zla celkom ma to vykoľají.
_Pokrájam olivy, na polovičné časti, pokrájam rajčiny, sú ešte také nijaké, nie ako z našej záhrady, keď to chytíš do ruky a držíš červené slnko, len také billové, pokrájam syr a spravím taký obed. Potom ma zelenooká naľaká, keď otvorí dvere, mladý sused tu vedľa nevie, či mi má tykať, alebo vykať, ale mne sa páči jeho PULP FICTION tričko, tak vravím ahoj a on dobrý a je mi smiešne, ale natiahnem šnúru z notebooku, musím niečo urobiť s karamelom- poliatymi- nohavicami, s ľuďmi, čo tu majú narodeniny- meniny- narodeniny.
_A poslala som tú prácu. Uvidíme, čo bude.

5/04/2007

Daždivo

Jedna žena bola stredobodom pozornosti. Vlnila sa ako šialená.

A zaujímam cudzincov. Angličanov a Arabov. A je mi smiešne. Nechcem skleníkové kvetiny. Len tak dakomu vravieť o tom betóne na tej ceste. Ako to vyzeralo, ako zrkadlo. A zvyšok večera myslieť na tu pražskú šunku, čo mám v chladničke :o)

Hľadali sme Arielu, malú morskú vílu, ale nikde nebola. Zato bol Ivan Horváth a Európa koktail.

...

"Len stoj a zavri oči...(ticho, tíško s jediným pohybom)

Kvapká na nás dážď,

cítiš to?"

...

to...

len veci a vecičky, veci a vecičky, veci a vecičky....a mňa ťahajú oči z toľkých...

5/03/2007

iné

A je to také. Páčilo sa mi to. Ako sme tam sedeli a na mňa kadil dym z D.cigarety. Ako všetci hovorili, o tom, a aj nie. Ako keby sme boli inde. Len literatúra, môj jedinečný (L.Novomeský) a hovor. Lebo to tak vnímam, Mi nevadí, že som asi nejaká..nevadí.
Napísať tento post za 5minút, obliecť sa a stihnúť 12tku.
Zachytávať, páči sa mi to. Zachytávať. A napriek tomu mi je zvláštne.
Otvorím si po cestu tú knihu a budem sa snažiť pochopiť toho Lukáča a to jeho "bolestínstvo". Nemám rada trpiteľov, nemám, a stretávam sa s nimi a neviem im pomôcť. To je najhoršie.

4/21/2007

olivy

Stupam si na prsty. Nohy sa nevedia dockat.
Mamina robila pizzu. Ristorante je najlepsia, lebo ma tenke cesto. Mam to rada. A olivy. Vela vela oliv. Jem olivy a pizzu si nevsimam, ta plynie popri tom. Su slane. Konzervove. Mnam.
Moja mama dobre vari. Geneticky obsahujem tento talent len pri priprave smotanovej torty. Aj esteticke ukladanie ovocia patri do tejto vybavy.
Raz som jej pripalila spanielske vtaciky, icqovala som. Strasne potom kricala. Polhodinu som skriabala spalene cierne casti, aby som zistila, ze nebudu jedle.
Bratov kamos chce cinskeho kapra do svojho jazierka. Plava v jazierku nedaleko miestneho hotela. Vecer sa chysta akcia. Vylov si potme svoju rybicku.
o inom som chcela...
raz, ked sme mali pisomku vo fyzikalnom labaku, smrdelo to tam storocnym nevetranym vzduchom, sedela za mnou jana. nic nevedela tak si na papier nakreslila aspon tvar. fyzikalnicka, prezyvana Velicina jej ju vratila s 5 a prikreslenou velkou slzou.
s odstupom casu mam pocit, ze jej nechybal zmysel pre humor...
stale nie o tom. ale je uz pol osmej. naspat k papierom.

4/04/2007

Varím

niekedy sa dá byť tak, že nič nie je kon zis tent né.
lampa svieti, nočná lampa svieti a robí makké svetlo a zapneme si, alebo si zapnete so mnou katie melua, počúvate, alebo počúvame tóny, cez ktoré by malo byť počuť jedine praskanie dreva a bozkávanie niekde pred krbom, ako nejaká fajnová romantická gýčová scéna, alebo len vietor búcha o okno a je dobre, alebo len ležať dakde v tráve s niečím na ušiach, s cigaretou v ruke a pozeraním do oblohy. napríklad pod starým mostom.

alebo je nám dobre, alebo je vám dobre a počúvame. ako sa perina dvíha, keď dýchame.
-
škoda, že sa nedajú zachytávať vône. môj brat vonia ako malé páperové kura. keď ho ťahám a zlostím za vlasy a za uši tak len poviem, čo ty kura, čo ty moje kura...


alebo taká vôňa, keď si občas pomyslím, že môj "pobyt" tu je ako jedna dlhá dovolenka s jedinou starosťou, čo do žalúdka a ako kedy kam a s kým- byť, žiť, užívať. najmä, keď je večer o jedenástej teplúčko, jarná bunda sa motá okolo tela a pofukuje vánok a ja ho zrazu cítim jediným nádychom až niekde cez celé telo dole v päte.
-
a si tak vravím, či ma dačo zobudí
a tak dakedy rozmýšľam


varím v duši

4/01/2007

o:o1

V tme sa mihla socha Ukrižovaného. Stiahlo mi hrdlo, buchlo srdce. Rovno dolu k topánke. Príslovkové určenie miesta.
A ty, pako, prestaň sa otáčať a zízať. Ideš mi na nervy a som ne-kľudná.
Stále sa rozhodujem. Stále, o chvíľu si vytrhám vlasy a pôjdem všetkým na nervy. Keď ja neviem, neviem. Teda, vlastne, bojím sa vykračovať do neznáma, čo ak je podomnou dačo hnusne klzké? Napríklad hovno. Ale môže tam byť aj oblak. Len či to risknem.
Hmm.
Medziľudské vzťahy sú na nič. Chcela by som si len tak povedať: A teraz odídem, je mi jedno, či sa ofučíte, urazíte, či sa prestaneme baviť. A inak, ak by to dopadlo zle, tak sa vrátim, ok? Bude fajn, keby ste mi boli stále k dispozícii.
No fuj. Som ale bezcitná.
Fakt.
Dokelu, nedrístaj. Samé somariny. Chcela som mať lyrickú chvíľku.
Inak, rada čistím kanvice kyselinou citrónovou a plním z medveďov malé misky medu. Potom ešte zapaľujem sviečky. Škrrt, plameň. Osvieti mi tvár. Som filmová. A ešte zoraďujem veci do euroobalov. Potom na ne nalepím zlté lepky s názvami. Syntax. Napríklad túto lepku by som chcela nalepiť veľmi skoro.
Ešte mám pocit katarzie, keď vyťahujem vlasy z umývadla.

3/21/2007

*dvadsiateho/druhého

*šálka so slepačou polievkou- aké klamstvo:)-robí na bruchu teplý pocit, zohrieva mi asi vnútornosti takto zvonka
*na jarnú bundu dám pásikavý šál ("uuuááá do hotelu ritz...."), obujem nové tenisky vytešujúc sa z ich dočasnej belosti poskakujem po ceste lebo "noo n* ma nejaké pekné obdobie" vraví mi Divadelna, hopsajúc popri tržnici, ktorá zvoláva obyvateľov jej ulice na stretnutie, mávam kľúčami chlapcovi opravujúcemu auto. V tejto zime treba ísť na pivo radšej.
A oboznamovať sa so skutočnosťami.
Pavúk Fero stále čučí v kúte, občas ráno pri príchode ani nezdvihne nohu, sviňucha lenivá.

3/20/2007

O inom

A v právnickej dnes predával taký milý starý deduško farebné vajíčka a ozdobené kraslice. Vyzeral tak bezradne, pri dverách so spýtavým nemým úsmevom a natiahnutými rukami s košíkom.


A vo Vede na Štúrovej žena predavačka ťuká do mobilu bez toho aby zdvihla zrak komunikuje s ďalším starým pánom, ktorý má zlú artikuláciu a čuduje sa nad tým, ako môže stáť prvý diel Spisovného slovníka súčasnej slovenčiny vyše deväťsto korún. Pritom pomalým nezrozumiteľným hlasom rozvíja svoju teóriu jazykovednú teóriu.


Neznámy blonďavý chlapec v okuliaroch mi zatiaľ bez otázky vysvetlí kde kúpim moje želané Šmatlákové dejiny literatúry.


Cez cestu presvištia kvapky blata a teniskou si zafŕkam ľavú nohu.
Mám sa výborne.

3/17/2007

vietor

očakávaný dážď stále neprichádza
čas stojí a je krátky
janis joplin tu strašne kričí
len tak dobre celkom oslobodzujúco
všetko je to moje
možno je to opäť a už to tu bolo, ale podo/mnou niečo praská a celkom sa mi to páči!
očakávanie a usmievanie a radosť
také tie hlúposti
vybubnovávené do dosky stola
sa mi páči
tak si to kresliť
poletujúco...
ľahko sviežo

dorota to vyspievala:
"Dnes ležala na dvore
horiaca cigareta
zlomená napoli
pozerám ako si vo vetre lieta
Jej majitel nasadol do čierneho auta
a nasadil si čierne okuliare
priesvitné ako jeho žena aj deti
aj ako vštky jeho tváre
Odchádza sám jeho cigaretu si dám"

3/13/2007

klbko

cestujem, aby som vystúpila na štúra a zisťovala, či si predsa len ty ten môj ideálny muž. no nie, nie si, ale žena oproti, kým sa zdvihnem zo sedadla, prečíta dve strany z dana browna.

a napriek tomu som taká...energia. mnoho vecí je osvetlených jasnejším svetlom a nie je potrebný ani jeden koment. iba ľahký jazz a prehrávač

2/25/2007

(po)hládzanie

prv ako vojdem do sprchy, v ktorej hučí ventilátor a začnem vetrať všetky drobnoblbosti z mojej hlavy,
zjem túto perfektnú polievku od maminy, ktorú ochutnal už aj display počítača
poukladám si vedľa seba všetky tie vyprchané veci, čo sa mi obtierajú okolo uší, keď počujem to, čo teraz, depeche mode
aj tie sú vyvetrané a zbytočne zádrapčivé, keď sa minotaur v hlave nudí
jemným pohybom odkrútim miniatúrne sitko a nasypem za plnú naberačku granka,
obtiahnem tou vôňou nos,
bozkávanie punkerskej dievčiny a chlapca s mp3 v uchu
kolísanie, vody, vnútri
hrkocú

a tak

2/24/2007

okysličovanie

oblečiem si kapucňu. tu modrú, čo nosím do záhrady, pri psy a iné zvery, čo tam máme
dýcham, lebo sa mi inak nedá
v ich dome je zapnuté jedno okno, svieti na ulicu
zabolí ma to za neho, tak hnusne, či je to úprimné. mala som tam vtedy ísť
tú chybu už NIKDY NEUROBÍM
reže ma na kolenách vzduch, lebo sukňa
dusím sa syntaktickými zvratkami a napätím
úprimne? bojím sa.. takmer sto dní. o sto dní
necítim aloe vera shower care yoghurt, iba gillette a detský olej
divne mi vyprcháva stagnácia maličkou rankou od žiletky
na stromy nikto nedýcha
vedľa pozerajú moji dvaja milovaní svadbu dcéry ich známych
hovorím so sjuzi a tuhne krv
v byte sa nám zlomila posteľ, je to komické
pes nášho bývalého slovenčinára privodí šok, keď sa začne vyhrážať do rozrezanej tmy
aj ty, brat, keď povieš, že je to jedno
vtedy zamrzne okysličovanie srdca na celú minútu
vypúšťam ľadové kocky
len pôžitok a pôžitok a dojatie
len čítanie a ukladanie a ukladanie
(len whitney houston, čo si vykrikuje hlasivky z vedľajšej izby)
nakresli mi oválny o(kruh)

2/20/2007

loreál

stretneme sa a tvárime sa na rôzne spôsoby. nikto tomu nerozumie, ani my. v noci presne dve hodiny sedemnásť s prelamovaním na osemnásť želám spolubývajúcej s morkými vlasmi a voniacej po loreale neviem čo na vlasy dobrú chuť. mihalnice neprotestujú, lebo mám veľa myšlienok.

mám rada jeho zelené tenisky s tromi žltými prúžkami a ako opatrne našľapuje akoby sa bál, že najbližšie myšlienky popukajú a vyplašene odskočia zarývajúc sa do bielej gumennej podrážky.
deň deň deň. ráno vyjde opäť to isté nové slnko, za žltým opršaným múrom oproti oknu. opäť budeme uvažovať aké je to oblizovať si pery od čokolády

ostatné veci zostali v mojom čiernom diári, budem ich na poličky ukladať až zajtra ráno.

2/14/2007

jazz mi pripomína vanilku in his eyes

deň neskončil a noc sa zastavila
pijem z jej jahodového mojita a pozerám sa do jeho
neuveriteľne neuveriteľne neuveriteľne hnedých očí
tak neuveriteľne mne pripomínajúcich niekoho
tou vôňou a tým pohľadom
som koliesko na ručičkových hodinách, neviem či sa naťahujem v tvojom smere
na ulici mi zastane srdce keď počujem piskot pneumatík
nevravím, nechaj ruku položenú na mojom boku, pôsobí to tak strašne príjemne
vravím čosi celkom iné, je neskoro
a nepotrebujem spať, dýchať, rozmýšľať, len pozerať
na sad mlynské nivy si na otázku o čom premýšľaš odpovedáme tak po našom
sme tri a dopĺňame sa tým ako dlho sa poznáme
vravím o dieťati v električke, čo hovorilo spôsobom, že ma to chytalo za srdce
z dublinu, v pásikoch a zelenom
hovorím dievčatám, že dnes sme si vzájomne pomohli
túžby sú efemérne, poznanie ďaleko a ráno za párny počet hodín

2/07/2007

Kamilky

Vnútri mi je zima. Zohrievam si obal na duši relaxom. Cítim kamilky. Nemám rada kamilky. Tak- musím kamilky. Otvorím si zohriatu vodu v kanvici a nasávam horúci vzduch až sa mi na tvári urobia malé teplé kvapky. Cítim ich, keď si prejdem dlaňou po líci.
Stretnem toho človeka s červenými vlasmi a na pár sekúnd si cez sklenú výplň hľadíme do očí.
Čiarky. Neustále pocity oddelené čiarkami na úseky.
B.ma privádza do zúrivosti, zúfalstva, beznádeje, obáv. Často. Bojím sa. Báť sa o druhého je to najťažšie na svete. V týchto súvislostiach. Vtedy mi nepomáha ležať na posteli a čítať toho Marq. Nepomáha.

Pri odkladaní misiek na drevenú poličku napravo odomňa- tretia zdola- si spomeniem na P. Až ma to fyzicky zabolí. Smiešne. Veď nemá čo. Veď nie je čo. Nostalgia. Len tak, keď pozriem okolo. Nechýba mi. Nie je prečo.

Sebec. Egoista. Viac to nepoviem. Ok...budem sa snažiť.
Vnútorný hlas ma serie. Často sa unáhli. Som rada, že nemá vlastnú zvukovú hladinu a je len nemý vyčítač. Unáhľovač. Aspoň, že si prizná chybu.

Kamilky cedím cez umelé sitko. Vydávajú smiešny cikací zvuk. Ccczzzrrr. Zlatožltá farba pláva v 8dcl džbáne. Už len nakloniť.

2/05/2007

marquez poruke

ráno príhoda s milým ujom bezdomovcom.
ráno milá príhoda s ujom bezdomovcom.
a tak.
v nose ma šteklí vzduch, v kuchyni naháňam/zaháňam muchu. mrcha.
svetlo je neuveriteľne jasné, láme sa na stole, na autách, budovách. preto nekráčam rýchlo, len tak ledabolo. jeden krok, druhý krok, krivo. nasávam vzduch, až ma bolí hrdlo.
teraz počúvam nejaké husle, kamoš marquez leží vedľa mňa.
úplne
ma to
dnes
baví
záclona je presvietená, rifle poskladané na posteli, perina oranžuje, antistresový žralok leží na nej, asi pláva. počuť záchranku a húkanie, sused chodí okolo okna, preto stále vidím pohybujúci sa tieň.

tak som len chcela že:hudba-posteľ-ležať-čítať-počúvať/kocianová a vidiek/-zvuky spoza okna.

2/02/2007

odyseus

ľudia s ktorými sa stýkam sú. ehm čudní, divní, miestami psychopatickí. (občas ako ja) majú oči obrúbené čiernou kajalovou ceruzkou alebo červené, miestami zelené. to je moja slabosť. divní, šibnutí, cvoci.
alebo: len tak povrchní (väčšinou nie moji).
ľudia na špeciálne typy príležitostí. s jednými len káva, s ďalšími len kino.
nenašla sa cesta

milujem univerzalitu. neplánované zblbnutia. nie tie bežné. nie alkoholické, nie sexuálne, nie "žúrové". celkom iné.

prúd vedomia. prúúd vedomia.
zobrala som si to vedľajšou ulicou, stále si myslím, že je kratšia. nie, NIE JE. v 2/3 cesty stojím a pozerám na susedove drevo. má ho krásne poukladané (áno, to bol ten moment, keď som si povedala tiež, že nie, nie som ok.) skutočne neskutočne rovnomerné. jedno na druhom, esteticky porúbané- aha, teraz som si spomenula, že som ho včera videla ako veselo píli a manželka ukladala. čistá náádhera. postojím, vzduch mi mrzne z úst, toto sa len tak nevidí. a tie červené obkladačky v pozadí
..hmmmh...
obdivujem /10sek?/, až kým za mnou čosi nezašuchoce a mňa takmer vystrie. zvyšok cesty čistý stihomam.

buď je svet len zhlukom vnemov alebo vidím priveľa rušivých detailov
buď všetko nemá zmysel, alebo ho má len aby zmysel mohlo mať
buď sa koná alebo nekoná a
iba rozpráva
áno/nie
buď je "bytie" iba dôvodom na radosť
alebo na zisťovanie
možno stojím na ceste a pozerám sa na
karmínovo červené tehličky s poukladaným drevom
len aby boli zachytené tu
otázka
t : "máš rada červenú?"
odpoveď

2/01/2007

McChicken menu

Keby som mala dlhú červenú bavlnenú niť obkrúcala by som si ju dnes okolo prsta. Okolo ukazováka. Dnes bol taký deň na obkrúcanie okolo ukazováka. Tak.
Dlho mi trvalo kým som sa zmierila s tým, že neviem vymýšľať príbehy. Také tie literárne, rozumiete. V patnástich samé stredoveké zámkové inovácie s dobrodružnými hrdinkami, nedostala som sa ďalej ako po druhú kapitolu. Poviedky neznášam, odkedy som sa snažila skomoliť 1 poznačenú montgomeryovským vplyvom, spomínal sa tam pavúk, na súvislosti si radšej nechcem spomenúť. Takže tak. Neviem písať deje. A som v keli.
Dnes- v pantha rei. Dosť zúfalo, ak sa mám priznať. Hľadala som niečo. Lenže všade útočil parfum /čítala som/, matkin /aj to/, potom zastanem pri kunderovom neznesitelná lehkost bytí /či tak nejako/, čítam náhodne otvorené...hhmmmh intelektuálne. Vzdala som to. Nechcem nijaké intelektuálne knihy. Rozmýšľanie je namáhavá činnosť, ktorú momentálne nechcem využívať.
Oddelenie slovenskej beletrie- pri filanovej wewerke prevrátim oči, keďže filana z duše skryto nenávidím /odpusť/. Hvoreckého plyš mi je hneď prvou stranou nejaký povedomý- čo každý píše o psychológoch, terapii, virtuálnej realite- proste "k zblití". Nemám chuť na ďalšieho pseudomatkina, na blogy zaoberajúce sa tipmi ako vidieť skrytú duševnú krásu, na psychiatrické problémy inej ako mňa samej.
No thanks.
To si radšej napíšem nejakú sama. Bezdejovú. O konári na ceste. Červenom klbku. Prejdenej mačke.
--------------------------
"hmmmh ...so...FLORIDA!"
"florida? why florida?"
"i don´t know...because of sun and beach:D?"
"ok..."
"to tam fakt napíšete?"
"jasné"
-------------------------
cesta autobusom bola taká ako keď: je február, svieti ostré slnko a vy sa zobudíte na to, že sa vám myká hlavou neznámym smerom
----------------------------------------------
bowling.
marlenka.
ZASE
čokoládová
presso
.
.
.
ideme do kina na Prázdniny
proste šou
Aknah sedí vedľa, už to raz videla. Miluje Jacka Blacka. Toto je horšie ako keď hovorí repliky po anglicky (čo robieva bežne- čiže vždy)! Tentoraz pri každom zábere na "objekt" vzdychala. Na celé kino. Pri zábere na Juda Lawa " dokelu, čo ho tam stále dávajú, veď on je strašný!". Na celé kino.
Vzdych- Jude Law- Jude Law- vzdych.
:)
.
.
krásny deň

1/23/2007

Ryby

Miešam polievku. Bohovskú, sáčkovú, rajčinovú. Na to ma dostane každý. Taká fajn chuťovo vyvážená. Lyžička v nej pláva celkom bezbariérovo. Červená. Aj červenú milujem.


Spomenula som si, ako sme boli s K. v Nostalgii na taký vietnamský film. Herečka mala úžasné šaty, (panebože aj ja chcem byť nejaká vysoká Aziatka!), stále rovnakého strihu a stále inej farby. Celý film bol len o hudbe. Úžasné.

Brodím sa tu s mojou milovanou Timravou a hľadám slová, čo sa nejako nechcú nalepiť na sieť.

1/17/2007

Portrait of_

capla som dverami a sadla za pc. buch. to je taký "cuk" zvuk. (aj tak mi ušli myšlienky, čo som chcela chytať)
dnes bol krásny deň. milujem "našich" zákazníkov, sú takí milí. teda- ku mne sú milí:D
a stretla som p.d., normálne som sa potešila. kedysi sme spolu nevychádzali, obaja sme až príliš rovnakí. ale o tom budem uvažovať mimo tohto blogu.

idem z práce, nie je zima, nie je zima, mám zimnú bundu a biele tenisky, vyzerám ako odskočená z nejakého squashu, alebo podobného čuda, ktoré som nikdy nehrala. hrala som len tenis za našou bytovkou, oco vždy dával také zákerne šupy, prízemné, preto som ich len tak tak chytala. okolo kurtov u nás sú borovice a les. no krása

idem domov a dýcham vzduch, čo páchne zase po palme, je jarný a teplý, kráčam a pozeráme sa po sebe s ľuďmi, v električke sa pán vodič hrá na na formulu a šúcha nás desať centimetrov doľava a doprava.

vojdem do bytu a zatancujem si, fakt. na portrait od kevin mahogany.
alebo niečo len také jemné, daždivé ako starý valec od imt smile, čo si púšťal ten chlap v aute vonku na našej ulici.

1/16/2007

mandibula.myseľ je_

myseľ je žuvačka prilepená o spodok stola. o policu v knižnici. nekonečne sa rozťahujúca všemožná požieračka
hovor mi o psychu, hovor mi o tom čo je byť šialená. jedna spolubývajúca tancuje matrix(všmu) druhá má deku s labkami psov.
hovor mi o tom, aké je byť, keď vonku fúka vietor, ale ja ho necítim lebo mám vlasy vo vrkoči. moje krátke vlasy, merám nimi najkratšie vzdialenosti
hovor mi o gahanovi a tej rybke čo ju zožerie žralok keď spieva. na tieto veci som predsa dávno zabudla
bola to hračka. hralo sa. ani naozaj, tak naoko
ľudia, ktorí sú tu sú takí...zvláštni.
normálni, panebože
spočítam si výnimky
pre mňa bude umenie, keď sa spojí tento chaos. možno to bude znieť ako hudba
sedím v pizza mizza a zahrali dido. deja vu, len neviem ktoré. možno na sen

1/08/2007

Páčia sa mi zvuky, ktoré...

táto chvíľa je len vzduchom z e. periny a otvoreným oknom, kolosom molekúl a spolu zvukom, čo vychádza zo sprchy, kde sa trieskajú o seba dvere a do toho penelope spieva kúsok z volvera.
no a ešte johnny cash a johnny cash
umývanie riadu- no nie, ja ho neumývam


ešte mám rada mnohé zvuky
napríklad vlaky, ktoré počujem, keď zaspávam v bratislave a mám pootvorené okno
šumenie bubliniek pri otváraní koly, ale takej s kovovým zúbkovaným vrchnáčikom
ešte mám rada zvuk čo vydáva počítač pri "vysypať kôš"
keď si spolubývajúca robí kávu
cinká lyžičkou o okraje šálky
otvára nádobu s kávou ( nescafe classic?)
zovrie jej voda
zalievanie
cinkanie pri miešaní
rozoznávam to len po zvuku

neznášam
párenie mačiek, máločo znie tak neuveriteľne hrozne
kvílenie psa, keď je hladný a viem, že suseda mu (opäť raz) nedala jesť
brzdenie v aute
krik a intonáciu hlasu pri manželskej hádke
spôsob, aký znie niekto, kto poučuje a rád sa povyšuje
nemám rada ticho z nepočúvania
alebo prepočutia otázky

okrem toho sa mi páči
keď v parku napadnú listy a tenisky sa šúchajú cez ne
narážanie vody o breh
hocijaký zvuk čo súvisí s vodou
ako to znie keď sa polievajú v lete hadicou rajčiny a kvapky dopadajú na teplú zem
ako to znie v Tatrách v lete niekde na vysokom kopci

_s coca colou v ruke


Cítim sa že 0:28 niekto mi stiera make up vodou z tváre. Som jedna
veľká
čierna šmuha
ako keď si kreslím linku okolo očí
a niekto ktosi príde a rozmaže
ma
vlastne jediné čo by som chcela je vedieť
čo má zmysel a potom sa o to budem snažiť
naozaj celkom
vážne
A budem písať nezmyselné vety
strašne ma to oslobodzuje
Tak pred dvomi dňami som videla dievčatko s coca colou v ruke
odvtedy chcem niekam napísať že
Cítim sa presne ako to dievčatko
sedela som vtedy v aute špinavá od blata
a posúvala si čiapku do tváre
videla som len ľudské nohy a kabáty
ako sa gúľajú okolo po mokrej ceste