Homer

Zdola som priniesla dve rajčiny a papriku. Dávam to na stôl a odrazu mi zavoňalo leto, akési napätie pri srdci a vzrušenie z nového dňa, nového rána, keď vstávam sama, cítim sa samostatne a nie osamotene, hoci je to pre niekoho nepochopiteľne. Zmenežovať si to všetko podľa seba, prejsť sa pešo na Zochovu, nasávať bzukot mesta, prach z ulice, nevideiteľných a viditeľných ľudí. Vydávať zo seba akúsi žiaru, cítim ju ja, vidia len niektorí. Cestovať mhd a kochať sa. V sukniach, mužoch s hranatou sánkou, balerínach, v pocite slobody. Striasť zo seba prácu alebo sa tešiť. Po svojom, tiež pre iných nepochopiteľne.

Lebo na radosť nám treba len veľké veci, veľké dôvody. Hlúposť. Skeptici.
Celkom postačí pár pominuteľných chvíľ.

Aj z internátneho okna je dnes iný pohľad, lebo svieti slnko. Sedím na posteli a tvorím vety na test zo španielčiny.
Homer Simpson es bajo, gordo y calvo y su esposa tiene el pelo rizado y azul.
Krásna reč. Ako navliekanie štrngajúcich korálov na niť.
To mi pripomína, že ešte dvom ľuďom mám dnes kúpiť oneskorené vianočné darčeky.
Mám tu tú knihu z Aspektu od Bodnárovej. Najskôr som ju trochu degradovala na niečo, čo ma nezaujalo, no treba čítať príčetne, pri zmysloch, v posteli a večer, aby sa dojmy správne nasávali.

Čo by som teraz chcela robiť?
Sedieť na parapete na balkóne, so šálkou kávy v ruke, premýšľať nad milovaným?(singulár alebo plurál)
Ísť do tej Barcelony. Cudzí svet a mať pocit intenzívneho žitia, keď je všetko nové.

Zajtra idem liezť. Naposledy vo Vertigu sa mi zamotalo lano, trochu som sa hanbila, ale stáva sa. Oceňujem vlastnú nehysterickosť. Koniec pubertálnemu sebapozorovaniu.
Na to je toto tu príliš krátke.

Una Musica Brutal_Gotan project

Prišla A. , že ideme na rum.
Tak ideme na rum.
Toto mi chýbalo, spomenula som si na jej neplánované hľadanie, keď sa raz opila a všetkým vykladala aká je spokojná so svojimi prsiami. A potom sme fajčili a pili bavoráka, každá so svojimi žiaľmi. Ale to bolo dávno. Teraz je všetko inak - takmer-.

Fén, ceruzky na oči, bižutéria a farebné šaty. Všetko, čo sa začadí od cigaretového dymu v Palmyre.

Horúce

V umývadle sú na chvíľu opäť iné vlasy ako moje a modrý uterák s tromi ovečkami.

ani raz som nemala okno, ani na skúške, ani po opici, no keď v kúpeľni (opäť tá kúpeľňa, čo narobím, inšpirujúce miesto) premýšľam nad tým všetkým, čo napíšem a potom si sadnem za comp,
biele pozadie
tak vtedy to okno príde.

v živote nepochopím dve veci - vekom ich bude zrejme viac - nezmyselné requesty na facebooku a ľudí bez sebareflexie. možno to bude len cynizmom, alebo bezcitnosťou (povedal brat).

lucia raz povedala: "vieš, proste, čo si budeme hovoriť, mám to šťastie, že nech budem robiť čokoľvek, budem v tom dobrá." vtedy som si povedala, že presne tento prístup je správny.

boli sme na varené víno.
písala S., o práci, veľa o práci, a mne to aj bolo smiešne, to celé, keď tam teraz nie som a tak som si povedala: stačilo, začína sa odznova.

najskôr to bolo rozpačité, pri tom víne, ale jazyky sa krútili a potom bolo len veľa veľa dlhých viet. to filozoficko-umelecké uletené čudo, čo prežilo aj spoločné bývanie (zaručený recept na pokašľanie všetkých vzťahov). veľa som sa smiala, občas aj na bezvýchodiskových situáciách a paranojách.

vravím si, že o tomto to je
tieto komické neustále objavy, že
treba ísť do kina s hviezdičkami po stenách, do divadla, na hamleta s robom r. , do jazzkafé,
naplniť sa až po krk, po ústa, nad hlavu
čarom pominuteľného.
A potom toho zhlboka veľa nadýchať.

Kriedou na papier

S mamou sme si pozreli Diabol nosí Pradu, vravím jej, že občas treba aj povrchne. Len pokývala hlavou.
.

Pripíjala som si v kuchyni, oni odišli von, bolo to celkom dobrovoľné. Varené a aj normálne víno, pes nemá infarkty z pirátov, tak sedím na zemi, zadok mi ohrieva podlaha, opretá hlava o dvere a všetko v nej. Presne ako som to chcela.
Na chodbe je tma, opätky búchajú na schodisku. Žiadna syntax, slová ani zvuky. Chcené prázdno v hlave.
.
Chvíľu ma to sralo, to čo sa stalo, teda nie chvíľu, no vravím si, že som chodiaca harmónia (občas cholerická) a treba to už vypustiť, vyfúknuť do neba ako bublinu z bublifuku.
.
V kuchyni čítam Eca, ihličie je na zemi, papiere z baroka rozhádzané, riad umytý - posledné dni náhly popud dať veci do poriadku.
S. odíde opäť do Zagrebu, ktovie aké to bude.
Možno opäť veľa tepla, červených diek v cudzích posteliach.
.
Ležala som vo vani, voda s bublinami ohraničuje chodidlá, retiazka chytajúca hrdzu.
Viem presne, čo teraz treba. Ten pocit naplnenia. Teplým pressom s ornamentom rozmiešaného mlieka.
Pocit definovateľnosti.
A koniec prázdnych rečí.