olivy

Stupam si na prsty. Nohy sa nevedia dockat.

Mamina robila pizzu. Ristorante je najlepsia, lebo ma tenke cesto. Mam to rada. A olivy. Vela vela oliv. Jem olivy a pizzu si nevsimam, ta plynie popri tom. Su slane. Konzervove. Mnam.

Moja mama dobre vari. Geneticky obsahujem tento talent len pri priprave smotanovej torty. Aj esteticke ukladanie ovocia patri do tejto vybavy.

Raz som jej pripalila spanielske vtaciky, icqovala som. Strasne potom kricala. Polhodinu som skriabala spalene cierne casti, aby som zistila, ze nebudu jedle.

Bratov kamos chce cinskeho kapra do svojho jazierka. Plava v jazierku nedaleko miestneho hotela. Vecer sa chysta akcia. Vylov si potme svoju rybicku.

o inom som chcela...

raz, ked sme mali pisomku vo fyzikalnom labaku, smrdelo to tam storocnym nevetranym vzduchom, sedela za mnou jana. nic nevedela tak si na papier nakreslila aspon tvar. fyzikalnicka, prezyvana Velicina jej ju vratila s 5 a prikreslenou velkou slzou.

s odstupom casu mam pocit, ze jej nechybal zmysel pre humor...

stale nie o tom. ale je uz pol osmej. naspat k papierom.

Varím

niekedy sa dá byť tak, že nič nie je kon zis tent né.
lampa svieti, nočná lampa svieti a robí makké svetlo a zapneme si, alebo si zapnete so mnou katie melua, počúvate, alebo počúvame tóny, cez ktoré by malo byť počuť jedine praskanie dreva a bozkávanie niekde pred krbom, ako nejaká fajnová romantická gýčová scéna, alebo len vietor búcha o okno a je dobre, alebo len ležať dakde v tráve s niečím na ušiach, s cigaretou v ruke a pozeraním do oblohy. napríklad pod starým mostom.

alebo je nám dobre, alebo je vám dobre a počúvame. ako sa perina dvíha, keď dýchame.

-

škoda, že sa nedajú zachytávať vône. môj brat vonia ako malé páperové kura. keď ho ťahám a zlostím za vlasy a za uši tak len poviem, čo ty kura, čo ty moje kura...

alebo taká vôňa, keď si občas pomyslím, že môj "pobyt" tu je ako jedna dlhá dovolenka s jedinou starosťou, čo do žalúdka a ako kedy kam a s kým- byť, žiť, užívať. najmä, keď je večer o jedenástej teplúčko, jarná bunda sa motá okolo tela a pofukuje vánok a ja ho zrazu cítim jediným nádychom až niekde cez celé telo dole v päte.

-

a si tak vravím, či ma dačo zobudí

a tak dakedy rozmýšľam

varím v duši

o:o1

V tme sa mihla socha Ukrižovaného. Stiahlo mi hrdlo, buchlo srdce. Rovno dolu k topánke. Príslovkové určenie miesta.

A ty, pako, prestaň sa otáčať a zízať. Ideš mi na nervy a som ne-kľudná.

Stále sa rozhodujem. Stále, o chvíľu si vytrhám vlasy a pôjdem všetkým na nervy. Keď ja neviem, neviem. Teda, vlastne, bojím sa vykračovať do neznáma, čo ak je podomnou dačo hnusne klzké? Napríklad hovno. Ale môže tam byť aj oblak. Len či to risknem.

Hmm.

Medziľudské vzťahy sú na nič. Chcela by som si len tak povedať: A teraz odídem, je mi jedno, či sa ofučíte, urazíte, či sa prestaneme baviť. A inak, ak by to dopadlo zle, tak sa vrátim, ok? Bude fajn, keby ste mi boli stále k dispozícii.

No fuj. Som ale bezcitná.

Fakt.

Dokelu, nedrístaj. Samé somariny. Chcela som mať lyrickú chvíľku.

Inak, rada čistím kanvice kyselinou citrónovou a plním z medveďov malé misky medu. Potom ešte zapaľujem sviečky. Škrrt, plameň. Osvieti mi tvár. Som filmová. A ešte zoraďujem veci do euroobalov. Potom na ne nalepím zlté lepky s názvami. Syntax. Napríklad túto lepku by som chcela nalepiť veľmi skoro.

Ešte mám pocit katarzie, keď vyťahujem vlasy z umývadla.