"...bylo by to krásný, kdyby nebe bylo jasný..."

Sedím na stoličke s plnou misou červených ríbezlí a krivím mojím krásnym fejsom zakaždým, ako z nich pažravo zožeriem za plnú lyžicu. Všetky praktické veci ma obchádzajú, kufor leží už pár dni esteticky rozcapený, kozmetiku doňho hádžem a vyhadzujem podľa toho, či hľadám žiletku alebo make- up- obsesia všade byť načas ma donútila baliť sa týždeň dopredu.

Toto je veľmi dôležité si vypočuť: Pesnička, čo mi tu opakovane vyhráva.

Milí čitatelia, iste ste si všimli, že príspevky na tejto stránke akosi znižujú svoju frekvenciu. (Chvíľka rozmýšľania- čitatelia- trpím schízou?) Som sa rozhodla, že s mojou literárnou plodnosťou a pretlakom divných myšlienok to treba zahaliť do nejakej lepšej formy, takže inšpirácie hádžem momentálne do Wordu, názov priečinku Bizar.nosti. Čo sa z toho vykľuje, to sa ešte len uvidí. Nasledujúce tri mesiace, keď budem obéznym Američanom so slovenským šarmom vysvetľovať ako fungujú atrakcie v zábavnom parku, pripínať ich veselé deti bezpečnostnými pásmi o sedačky a každé ráno sa modliť, aby odomňa nechceli, nech sa povozím na skúšobnej jazde sedemnástimi úžasnými roller- coastermi, lebo na mňa bol veľa aj ten provizórny kolotoč tuná pred bytovkami, na ktorom ma raz povozil mladý šuhaj menom Miky a táto skúsenosť s jeho šarmom a mojím citlivým žalúdkom mi stačila bohato na zvyšok života. Pomlčím o ruskom kole, či ako sa ten diablov nástroj volá, na dovolenke v Taliansku...čiže počas tých troch mesiacov budem nasávať vnemy. Ale nie o tom som chcela. Teda o čom? Vlastne len tak, že leto, teplo, kúpalisko, Pohoda- panebože choďte na tam!- Tori Amos v Ba- osušky, more, piesok, dovolenkove tašky a klobúky.

Túto časť roka milujem:)

len grepové bublinky...

Pri umývaní riadu z Puru vyletí veľa malých bubliniek. Nie milióny, aj keď ma to zvádza povedať. Pri umývaní riadu vyletí množstvo bubliniek. Neviem koľko ich je a ani sa mi veľmi nechce rozmýšľať. Začalo ďalšie obdobie, ďalší one step closer. Len neviem kam, ale to nevadí. Je to tak dobre, nevedieť a dúfať v najlepšie. Chcem toto rozmýšľanie doviesť k dokonalosti.

Štípeme sa, bijem, z lásky. Je to môj brat, ešte často decko, ako ja. Pri umývaní riadu mu vravím o horolezcoch a on mi dava rozumy. Keď sa budem hanbiť, tak sa to nikdy nenaučím, takže. Tak dobre. Ja budem rozmýšľat. Ja by som veľmi chcela. Potom, keď nebudú iné veci, budem naberať odvahu.

Zoberiem si telefón, nebola poruke ceruzka ani pero, ani papier, iba jeden grep v kabelke, tak musela inšpirácia prejsť do modernosti.

Človek sa rozpúšťa, keď tak sedí. Pred chvíľou bolo tak teplo, na zastávke som sama, výhľadom je panelák a ľudia, ktorí vystúpili. Potom obujem vyzuté šľapky, pokožka urobí také to ťap ťap, letné ťap ťap, keď kráčam podvečernou ulicou ťapkajúc domov, dýchajúc vzduch.

Včera som bola v práci poslednýkrát, pustím Bebel Gilberto trikrát okolo, orechestrálne zvuky poletujú okolo mňa, jej obal je/nie je čiernobiely s bielymi kvietkami, miestnosťou sa vznáša dačo ležérne a letné.

Mám nového človeka, ktorému môžem hovoriť nezmysly. Volá sa L., dva roky sedela za mnou v lavici, len sme si nevšimli, že naše myslenie sa paralelne križuje.

Predstava večera je predstava dvd, upratanej izby, tichého bytu, otvoreného balkóna, balkónové dvere zasahujú do obývačky, zvonku prúdi čerstvý tmavý vzduch, nočný, taký najlepší... opriem si holé nohy, vyložím na stôl, zhasnem svetlo, zakrútim do bordovej deke, cítim vôňu telového mlieka, cvrlikanie svrčkov z lesa, ktorý je za balkónom, zapnem si Pýchu a predsudok. Máličko.

A tento post nie je taký, ako som chcela, nemá tú vôňu a nádych očakávania z neznáma, tričkovitosť s krátkym rukávom, bielu sukňu, veselo povievajúcu, čierne vrch a fialové korále. Ani vietor, ktorý pofukuje a pri sedení na múriku nadvihuje lem sukne.

Nevadí. Takže nevyjadriteľnosť.