Idem zo Šafka. Sedím v knižnici. Knižnici sterilnej ako banka. Som na treťom poschodí, lebo druhé je plné. Na druhom stále stretávam pána vo flanelke a zelenej veste, ktorý strašne páchne potom. Vždy, keď ho vidím, musím sa uhnúť. Ten pot sa šíri všetkými knižnými uličkami. Minule som videla, ako stojí pri jednej slečne s prosbou, aby mu vysvetlila ako sa pripojiť k internetu. Veľmi som ju ľutovala. Ale slečna sa usmievala. Tak neviem, možno jej to nevadilo. Alebo mám precitlivelý nos.
Ruky klepú len tak mechanicky a mozog je inde. Alebo skôr telo?
Vlastne som chcela povedať, že som stála na Šafku, keď za mnou prišla taká pani. Blondínka, vysoká, tmavý kabát, na kabáte kvetovaná šatka, cca 45 ročná. Blond vlasy, hnedé oči, jazva cez peru. Čisté ruky. Vytiahla časopis a začala mi vysvetľovať obsah. Už-už som jej chcela povedať, že nemám záujem o žiadne jehovistické hlúposti, ale bolo to Nota Bene. Asi päť minút mi rozprávala o obsahu, jednotlivo každý článok. Ja som zatiaľ hľadala v hlave výhovorky, obťažovala ma celá táto situácia. Nakoniec však povedala vetu, ktorá ma úprimne rozosmiala a prinútila zmeniť názor: "A ted prichazi otazka, ktora je nevyhnutna..." - "Áno, kúpim si ho od Vás," hovorím so smiechom. Ešte sme sa chvíľu rozprávali. Pýtam sa odkedy je na Šafku. "Od 3. ledna. Vybrala jsem si tuhle lokalitu, protoze se tady schazi elita naroda." To už sa smejem zase. Elita národa na Šafku? Áno, sem tam nejaké Audi, pipky, ktoré idú do Auparku...ale pani myslí univerzitnú elitu. Filozofická, Právnická - "to jsou prece jen lidi s jinym hodnotovym rebrickem," zdôvodňuje. Uznávam, že áno, typ ako je ona asi skôr osloví mladého človeka študujúceho nejaké tie humanitné vedy, ako ľudí v Petržalke. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, pani vraj vie nemecky a chcela by študovať teológiu. Keď rozpráva, všimnem si, že má krásne rovné biele zuby, aj do tváre je veľmi pekná. Hovorí o tom, ako stratila prácu v Dubnici, kde robila niekde pri páse a že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Keď začne o Ježišovom učení lásky, prichádza našťastie moja električka. Želám jej všetko dobré. V električke potom nad mnohými vecami a otázkami. Z niektorých mi je smutno.
*
Pani sa volá Adriana, predajca č. 2410.
