30/12/2009

ez vianoce sme boli fotit v lese, napadlo vela snehu, bruno nechaval odtlacene labky, stromy boli tazke, vzduch jasny, sneh lahky. vela cesticiek. vela borovicovych hlav, skryteho ihlicia.
v klbku tejto izby s podkrovnym oknom zakrytym zrazkami je vela casu na otazky o buducnosti, co ano, co nie, co je to najlepsia moznost. chcela by som sa zbavit tejto planovitosti.
lenka mi slubila ze mi vycisti zaludok ked pridem kvoli vsetkym nezmyslom, na ktore som zas nepristupila, neplanovane vylety, koncerty a tak.
ale 7.januara ideme na testosteron do divadla, tesim sa na uvolnujuci vecer v znameni ciernych siat, na vonu dosiek a sceny.
potom urobime na byte punc, na ktori su vsetci pozvani.
zase plany!

s touto knihou teraz zaspavam.

viem, komu by sa pacila.

13/12/2009

vcera som skoro vstala, obisla spiaceho chlapa a zenu v mojej izbe a sla fotit. na hlavnom bolo uz par otvorenych stankov, tmoliaci sa ludia, nakoniec z toho bola dvojhodinova prechadzka, obmrzlo mi skoro vsetko, mam 2fotky a citim sa nejak tak slobodne. nejak tak dobre najma, v tejto pure podobe vyliahnuta z postele a postavena do zimy.

a intermezzo s ujom predavacom Nota bene, ktory mi zazelal pekne sviatky a ziadne prianie mi este neurobilo taku radost

inak sa vela peknych veci stalo vcera

napr som pila svoju prvu mekdonald kavu
nakupila som mame v ikei milionpatsto poharov do noveho domu a potom sa s nimi jebasila preplnenou 63. a potom sme s tym vsetkym bezali na 39 a vsetci boli strasne mili.
vseobecne ok den
vecer nam andrea doniesla sushi, ktore je sice odvtedy po kalamaroch moja druha jedlova nocna mora, ale tak velmi som sa spontanne nenasmiala ani neviem ako dlho
nedopozerali sme wrestlera kvoli krvi

"...ze odjakziva pohrdali iluziami a ze ak si niektori z tychto, z takychto ludi beru nahradne volno, aby mohli citat Angeliku, je to fakt, ktory sa uz da klasifikovat"
"uvazoval som ze som nemal chodit na tuto zabavu, kde mal kazdy svoj naladovy ekvivalent"
mam rada johanidesove vrany

sweet suburban sky

Už druhý týždeň sa dusím, ten kašeľ neprestáva. Na hodinách je 8:47, štúdie z 19.storočia na stole. Myslím na ten otvorený priestor, na hory, kopce a vzduch, ktorý bude najľahší na svete. Na všetky tie miesta, čo uvidím. Áno, áno.
Včera som si čítala odpoveď na Rebrovu recenziu v RAKu od nejakého dotknutého pána a potom sa naťahujeme s L. o arogancii. 4hodiny trávime zbytočne v seminárnej knižnici riešením distribúcej, toto miesto mi bude chýbať, obložený stôl knihami, kávy z bufetu v plastových pohárikoch. Často rozmýšľam nad tým, ako si všetko odfotím, keď sa rozhodne, že som tam už poslednýkrát.
J. a H. objavili čučoriedkový punč na trhoch, stojíme pri gýčovito ozdobenej fontáne, je mi zima na stehná a aj strašne dobre. Okolo pobehuje dieťa v medvedíkovskej čapici, ku ktorému cítim chvíľkovú náklonnosť. Hrany sa zaoblia, aj rozhovory sú iné. Cez víkend vstanem skoro ráno a pôjdem fotiť Staré mesto.
Čosi sa mení. Asi to bude tou definitívnosťou všetkého.
Keď zaspávam si tam so mnou a v obtočenej dlani ti počujem tikať srdce.
Všetko vtedy vonia ako pierka.

you and me

Ako mi je dobre, ked sa mozem rozpravat s niekym celkom inym ako ja, s celkou inou a predsa podobnou optikou - aj preto mam rada tieto cesty v nedelu naobed do Ba, ked sa km minaju a mne je naozaj dobre sediet tam a rozpravat sa s clovekom.
Bude mi velmi chybat les, ked sa prestahujeme, Brunov vrtiaci sa chvost a nepricetne behanie z kopca na kopec skoro rano alebo ticho v atramentovej tme, ked som s nim vecer vonku a nepocut nic, len skripanie kamenov pod topankami, len rezavy ostry vzduch, lampa neoniek, ked sa mozem pozerat do rozsvietenych okien, ked si pes sadne na kopec a pozoruje nepohnute - objimem tu vonavu zvieraciu hlavu, polozim si na nu svoju a tak sedime az kym nas to neomrzi.
Uz zabudam pisat a najma vnimat podnety, ktore brnia v dusi, ale verim, ze je to len aktualnou situaciou. Je mi tu dobre samej, mam tolko planov. Vcera som zaspavala a rozmyslala aka som stastna, ze naozaj nic viac nepotrebujem (nejde o to co mi chyba), ze to naozaj podstatne predsa mam. Este som rozmyslala, ako pojdeme na vianocne trhy, ked sa L. vrati s Finska a ze jej musim povedat, ze je naozaj vynimocny clovek v mojom zivote. A nesmiem zabudnut povedat D. ked budem odchadzat z prace, ze on je tam jedina cista dusa.
D. s nami pojde na Aljasku. Dufam, ze bude vsetko ok. Tesim sa na to, ze nebudem nic riesit (dufam) a budem zit. Dovtedy sa najma musi kopu veci vyriesit: co a ci statnice, co s tym PhD., co nasi, byvanie, praca etc. Lenze vsetko bude tak, ako to ma byt.