Prostredníctvom slov

mám chuť niečo napísať
niečo dobré, báseň čo sa nepokazí, nezrazí časom
nerozkúskovaná čiarkami,
chytiť tvoju tvár do dlaní, pobozkať ťa a nemať
viac tie dojmy zo samoty
a veta čo sa brodí krajinami mojej mysle
zafúkané pole, okolo ktorého chodím
keď v zime napadne sneh odráža lúče a všetky slová
sú len gýč na opísanie krásy
chcem otvárať pomaranče kôry toho čo necitím
a cítim keď dýcham, keď padám do perín,
keď bublinujem vzduchom
keď ide zo mňa teplo a veľa vydávam
chcem teplo tvojho ducha nepozerať sa na otvorené oči
nepočúvať frázy čo sa skončí ako to je a tak
to má byť
skončiť s žitím čo ma dusí šialene
dýchaním keď mi reže do pľúc studený vzduch
oslobodzujúci smiech a tohto človeka veselý duch
a pozerať na moju mamu ako sa smeje, tancuje v kuchyni
pregĺgať usoplené slzy, keď si vyčítam zlú chybu, keď ma bolí bolesť
obklopená okolo nás
včely v teplom pive v lete na tráve a ústa plné hrozna
zeleného baví ma
točiť to na záznam zvuku prostredníctvom
slov

aréna O6

drkocem zubami, cica otvorila dvere a ten cigaretový kandlík veje rovno do mojej postele, dúfam, že po ceste zo sprchy nestupí do toho hrnca z octovou vodou čo som nechala na podlahe

užívame si posledný deň vianočných trhov, v shopping palace nechám nehoráznu sumu na skvelý vianočný darček, evu na trhoch obťažuje ujo, čo vyzerá ako hitler a na zastávke domov nám nejaký vlado v besne zelenej bunde a chumáčovými vlasmi želá do nového roka "aby ste fšetky štyri čo tu stojíte mali dvojičky". všetky štyri sa zhrozíme a potom rozrehoceme. aké milé prianie:D

Minule sme stáli a pozerali na toho pána "hlásnika", určite ho pozná celá Bratislava, čo má taký špecifický hlas a kričavo-spevavo predáva nový čas a všetky možné časopisy. Chcem film o tom pánovi, tak sa mi páči, Monika sa smeje na tom, že si vezmem diktafón a spravím s ním rozhovor, len tak pre seba. Smeje sa a kuká na čokoládové lokše, ale nevládze, lebo má ešte stále punč.

love love

čítala som v tebe skôr. ako sa to stalo bledé. moje myšlienky. a ty si sa neusmial

neviem čo dopísať lebo je veľa hodín a musím sa baliť
toto je taký súkromný priestor, trochu neorganizovanosti
mám to tak rada

v pavučinách svetra

-napríklad som si povedala aké bude fajn sedieť tu a nečakať
alebo čakať lebo toto je
terapia ktorou sa tvorí
-pozorovať na námestí štúra turistov v turistickej električke
ľudí kráčajúcich so zviazanými stromčekmi v náručí kráčajú cez trať je im to jedno
-ako ten pán čo objímal zmordovanú jedličku včera keď som šla domov
-také srdce zahrievajúce
-klávesnica ktorá vynecháva písmená
-oskar ktorý sa stratil
-v byte odmrazujeme chladničku je tam zima ako v psinci
-kriedou si kreslím kruh a píšem to do čierneho diára v ktorom je dátum až od 2007
-žiadny 18.december 2006 tak všetko čo sa deje
píšem do dátumu o rok dopredu
-včera som zaspala oblečená odľahčená vyfúkaná vetrom odbremenená záťažou rozmýšľania
-o dva dni budem hádzať do jukeboxu
-a púšťať arethu franklin respect
aerosmith living on the edge
katie melua s deviatimi miliónmi bicyklov
e. torrini fishman´s women
-no dobre tieto dve posledné tam určite mať nebudú:)
a ešte ain´t no sunshine when she´s gone...

jedinečná

všetko je ako paradox
jedna veľká diera
s luciou, ktorá so mnou robí ma strašne bolí brucho od smiechu. je milo dezorientovaná, je milo milá. taká priestvitná, čistá, jedinečná
volá mi mamina a povie strašne smutnú vec. takú, že ráno revem v električke. aké je to na hovno, aké je to na... keď niekto zomrie, ako to strašne strašne bolí, strašne, strašne aj keď nie ste celkom priamo, ale týka sa to niekoho okolo vás
ráno stretneme petru, zlatú petru, čo robí take milé rrr a aj ona je uplakaná, má babku v nemocnici, čo je toto za obdobie
dada ma chce zoznámiť s jej priateľom, nevideli sme sa už...už tak dlho
ne nor mál ne dlho....
na ulici už nie je ani jeden list, ako som kedysi písala, že chodím žilinskou a je tam žlté listové more. nie je tam nič
je tam akurát zima že mi mrznú pery
hej bože objím ma mám blbé obdobie

O poruchách, hraní na gitare a tak

firera mám rada, ale len kým na mňa zbožne nehľadí. ja viem, je to strašné, ale nenávidím to. mám asi nejakú vadu, ale vždy mi vadí, keď ma začne mať priveľmi rád niekto o kom viem, že to nebude opätované. začnem robiť veci, len aby ho to prešlo, je to akási imunita, snažím sa mu ju vytvárať. ale keď ide o firera on to ignoruje. píše mi básne a hovorí mi o tom, ako by ma hneď pretiahol. minule to povedal pri stole pre všetkými, len trochu jemnejšie. zamrzla som. včera sme spolu cestovali domov, zastihol ma v najhoršom a najlabilnejšom stave, hladnú, vystresovanú, neupravenú a absolútne nepripravenú. nechala som ho na autobusovej stanici, netúžila som s ním zoznamovať otca.

šagrát má hlas ako z rozprávky. hanka mu to vždy hovorí, že by mal hrať v slovenskej rozprávke takého kráľa s korunou na hlave (lebo s takým hlasom kráľ bez koruny...to sa ani nedá)

keď sa rozprávam s mášou pripomína mi leto. neviem prečo, v lete som s ňou nikdy nebola. keď hovorí krčí noštekom a pri vážnych veciach sa tak zahľadí doďaleka. hovorí veľa múdrych vecí, ktoré idú tak z nej. a mňa to fascinuje. keď hovorí niekedy hocikto iný také veci vyzneli by celkom inak, nevážne. keby som ich napríklad hovorila ja. ja také veci viem písať, ale nie hovoriť.

mám skvelých rodičov. tak ma ľúbia, vo všetkom mi pomáhajú, môžem mamine plakať do telefónu keď som niekedy na dne, ale nerobím to, lebo viem, že by sa trápila. niekedy sa veľmi bojím, ako je možné, že mám toľko šťastia, že ich mám a že sa to nejako pokazí, lebo to nie je možné. radšej to nerobím, lebo potom panikárim.

keď chodím večer z práce väčšinou je už tma a zmeškám električku. desať minút potom čakám na ďalšiu. väčšinou vtedy strašne potrebujem s niekým hovoriť. takže najlepší čas na telefonáty ( pre mňa) je 22. 10.

moja spolubývajúca. má rada scukornatený med. nesmie byť tekutý a normálny. celú chladničku zapratáva medmi lebo dúfa že rýchlejšie scukornatejú:D
ja mám tak rada tieto ľudské "obsesie":)!
napríklad samo chce, aby som ho spomenula v článku. on je pernamentne hladný a vždy keď sa naje, zabudne že bude hladný aj potom. preto si nekupuje jedlo. lebo jednoducho zabudne, že ešte bude hladný
alebo moja mama. neznáša gombíky a nakrájaný chlieb do chladničky dáva iba v párnych počtoch. v noci nenecháva v dreze nože
brat musí vždy zamknúť byt na dvakrát, inak by nezaspal
eva má rada, keď ju búcham po chrbte a nenávidí kožku na mlieku:)
lenka, s ktorou som sedávala musela mať vždy zastrúhané v š e t k y ceruzky
a tak

ľudia sú skvelí. strašne ich mám rada


________________
venujem Ostrovanke