Kreslím si ťa. Aby to bolo také strašne dokonalé. Také strašne. Strašne dokonalé.
Chúlim sa do klbka a padám na zem. Celkom pomaličky, zľahučka. Nikdy to nejde celkom nadol, len pár centimetrov nad...
Pierkovo.
Hrám sa so slovíčkami. Točím kamerou. (Nie, nikdy som to ešte nerobila).
Teraz mi padne sieť a stránka ukáže obľúbené slová. Server nelze najít.
Mala by som myslieť na balenie vecí, na prácu, Zelené pleso a dobré počasie. No ja nemyslím na nič iné iba na teba.
Včera večer vyzerala obloha ako dve sekundy pred kýchnutím a predsa nepršalo. A ja že sa to stáva rituálom, že kdekoľvek prší vždy som pritom. Potom prídem mokrá s pieskom na rifliach fŕkam kvapky na podlahu.
Deštrukcia. Amen. Ma baví. Len tak. Byť.
Kreslím kružnice a to sa vždy oháňam tým, že všetko dokonalé je nudné a nedáva priestor na fantáziu.
Server nelze...
Potrasiem sebou nech sa prebudím zo zvláštneho sna.
Mám v mysli veľký ružový héliový obláčik.