ine

Nebolo take tazke zvyknut si tu, teda, ak myslime ubytovanie po americky "very basic", potiahnut to ruzovym akoze obrusom, tvarit sa, ze je to naozaj, premiestnit nabytok a kupit vankuse a deky. Zelenu som mala ja, lebo upokojuje a modru mi vyfukla b. Tak sme tu boli, dva tyzdne, sklamane z mnohych veci, ja s otvorenou pusou kukala na roller coastery/i a na to ako sa sem nehodim, zufalo, nevhodne, radsej rubat drevo dakde za chatou pri potoku. Najskor som bola prilis chuda na uniformu, potom boli ine veci. A ze v Amerike priberies. Prd makovy, po troch tyzdnoch robim dalsiu dierku na opasku.
b. sla prec a ja som tu ostala sama, a prekvapivo, strach neprisiel a v mojej hlave stale nie je spojenie, ze som tu sama, som tu sama. Su tu Slovaci, s ktorymi si povieme o praci, o hodinach, o nespokojnosti, s ktorymi idem na drahu, ale nepovieme si, ze jej dnes mi jeden pan povedal, ze z akeho mesta na Slovensku som, ci z Bratislavy. Nehodilo by sa, ani keby som im vravela o skupine muzov, co vyzerali ako Fredy Mercury. Alebo o tom, ako sa so mnou zacal rozpravat ten Turek a potom som ho trpela celu cestu a jedine Erhan je jediny, kto nesplna predstavu slizkeho tureckeho muza. Alebo im nepoviem o Marii, ona je malicka cernoska, o rok mladsia ako ja a robi moju supervisorku a ked som jej povedala ze sa vidime posledny tyzden tak si zapchala usi a nechcela so mnou hovorit, odula spodnu peru a tvarila sa ako mala. A Sarah, co vyzera ako Uma Thurman a Roxanne, ktore vzdy zachrania vec, ked zoberiem niekomu viac z kreditky ako by sa dalo a pridu ako spacialne komando a kyvaju mi z officu. A Roxanne ani nevie o tom filme so Saxanou, co sa mi vybavi vzdy, ked jej vidim menovku.
Nepoviem im ani, ze Goknur odchadza a ako ma obcas naseru zakaznici a ako sa mi ani nechce mat stres z toho, aby som nemala short a vzdy ked sa mi nechce tak short mam, a Maria na to povie ako dnes neboj ty nebudes v maleri, ver mi. A ja sa vzdy zacudujem, ze predsa len, som cudzia, kolkokrat vsetko nerozumiem alebo urobim chybu, ze preco ma tam aj tak chce. V pondelok idem na drogovy test a Lucia mi vravi, ze budem musiet curat do pohara, myslim, ze tato predstava je ponizujuca dost v slovencine, neviem, ako sa budem tvarit s poharikom mocu v ruke po anglicky. Ale ten muz povedal, ze som ok, lebo mi vsetko rozumie a aj ja jemu, ale aj tak nechcem nic vraviet do mikrofonu. Ale aj tak vsetko urobim, lebo zmena je zivot a za chrbtom mi cumi do pc nejaky priblbly Amik, ale nic nerozumie, nanajvys sa opyta ako ten v autobuse, ci som z Russia a ci sa ta kniha da citat aj odzadu, alebo co je to za rec. Alebo, toto sa budete smiat, mam menovku a pod mojim menom je napisane Slovakia a minule jeden zakaznik chcel byt mily spytal sa ci robi na parkovisku moj brat, ze mame rovnake priezviska. Yes.
Inak je tu mnoho vtipnych prihod, ale to az na koniec. Ako ma viezol Jason taxikom domov a potom mi dal ruzovu vizitku so srdieckom a nech zavolam znovu. A ako nam psutal celu cestu polske disko, lebo ma slabost na zeny z Ukrajiny. Tolko novych ludi.