Verím

Taká čistota, ktorá nikde nie je,
zelená rybka plávajúca na obale bieleho mlieka,
iba ja
sama tu, so zvukmi odvedľa a umelým svetlom,
ožiarená ruka - pokožka v tomto svetle vyžaruje teplo napriek vnútornému chladu, sama, nikto sa nepýta čo, odpoveď by bola zlá.

P. v Ženeve, snáď mu vyšla tá predstava piatich dní "neuvěřitelného šukání", ďalší ľudia rozhodení ľubovoľne v okolí, s cudzojazyčným prízvukom, v starom dome, alebo krčmovom zábradlí, viem si to všetko dostatočne predstaviť.
Tak sedím, hrám sa so slovíčkami, editorom, nadávam na čiary, citácie, precitlivelosť, slabú vôľu v príjemných veciach a v konfrontácii s najbližšími autoritami. Bezduševne chodím a stráca sa to, prečo sa rada vraciam. Možno iba mojou chybou a zmenami vo mne, všetko je radikálne po tých pár mesiacoch iného života. Neviem, či sa dokážem otočiť a vrátiť to, čo bolo predtým späť.

Plány, ktoré nevyjdú
náhody, ktoré chceme privolať a preto sa nestanú,
mantry, ktoré si opakujeme pre vlastné ubezpečenie,
neotrasiteľná nespochybniteľnosť názoru,
to, na čo si nedokážem otvoriť ústa,
to, kde to dokážem bez vyzývania,
ticho vo mne, keď nie som šťastná vo všetkých "predpokladaných možnostiach šťastia",
teplo, tma a fajn vzduch, to, čo by som teraz chcela

sedieť na zadku, tvrdej lavičke, ihličnanoch, bez napätia vnútri
svetlý bavorák, asi tak jednu slnečnicu, ponožky po kolená a júl
alebo iné, čo si viem vymyslieť

napredovanie a vlastný rast
pragmatické veci, ktoré robia svojským spôsobom radosť,
duševná sloboda v súvise s psychickou

-btw- počujem zhora kroky, chrápanie suseda a odsúvanie nábytku-niet nad nočnú socializáciu

Počúvam Dire Straits. Samá dobrá hudba.

Zažiť tak perfect day.
Nedokonale dokonalý v nepripravenosti a úžase.