Niekedy sa mi nechce robiť prvé kroky, lebo je to tak zaužívané. Nechce sa mi analyzovať, chcela by som vedieť čo čo znamená bez čakania, atď. A. mi rozpráva o stretnutí a v Palmyre vypijeme veľa rumu a po ceste naspäť tancujem na chodníku, spievam "má čierne oči a mám ju rád a chcel by som s ňou tancovať" a nezaujíma ma vôbec nič.
Občas si myslíme, že sme so svojimi smútkami sami, vydelení spomedzi ostatných ľudí. Kráčam tak po ulici a v práci a nechcem vravieť. Chcela by som (s)poznať všetkých tých vzácnych ľudí, čo sa mihnú mojím životom no nevedia o mojom záujme.
Už sa nechcem meniť a prispôsobovať.
V Palmyre je cigaretový dym a vonku hluk a bordel, človek vedľa mňa sa opiera o môj lakeť a mne sa chce len byť, cítiť chvíľu dotyk niečoho ľudského a objatie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára