Ako mi je dobre, ked sa mozem rozpravat s niekym celkom inym ako ja, s celkou inou a predsa podobnou optikou - aj preto mam rada tieto cesty v nedelu naobed do Ba, ked sa km minaju a mne je naozaj dobre sediet tam a rozpravat sa s clovekom.
Bude mi velmi chybat les, ked sa prestahujeme, Brunov vrtiaci sa chvost a nepricetne behanie z kopca na kopec skoro rano alebo ticho v atramentovej tme, ked som s nim vecer vonku a nepocut nic, len skripanie kamenov pod topankami, len rezavy ostry vzduch, lampa neoniek, ked sa mozem pozerat do rozsvietenych okien, ked si pes sadne na kopec a pozoruje nepohnute - objimem tu vonavu zvieraciu hlavu, polozim si na nu svoju a tak sedime az kym nas to neomrzi.
Uz zabudam pisat a najma vnimat podnety, ktore brnia v dusi, ale verim, ze je to len aktualnou situaciou. Je mi tu dobre samej, mam tolko planov. Vcera som zaspavala a rozmyslala aka som stastna, ze naozaj nic viac nepotrebujem (nejde o to co mi chyba), ze to naozaj podstatne predsa mam. Este som rozmyslala, ako pojdeme na vianocne trhy, ked sa L. vrati s Finska a ze jej musim povedat, ze je naozaj vynimocny clovek v mojom zivote. A nesmiem zabudnut povedat D. ked budem odchadzat z prace, ze on je tam jedina cista dusa.
D. s nami pojde na Aljasku. Dufam, ze bude vsetko ok. Tesim sa na to, ze nebudem nic riesit (dufam) a budem zit. Dovtedy sa najma musi kopu veci vyriesit: co a ci statnice, co s tym PhD., co nasi, byvanie, praca etc. Lenze vsetko bude tak, ako to ma byt.
Bude mi velmi chybat les, ked sa prestahujeme, Brunov vrtiaci sa chvost a nepricetne behanie z kopca na kopec skoro rano alebo ticho v atramentovej tme, ked som s nim vecer vonku a nepocut nic, len skripanie kamenov pod topankami, len rezavy ostry vzduch, lampa neoniek, ked sa mozem pozerat do rozsvietenych okien, ked si pes sadne na kopec a pozoruje nepohnute - objimem tu vonavu zvieraciu hlavu, polozim si na nu svoju a tak sedime az kym nas to neomrzi.
Uz zabudam pisat a najma vnimat podnety, ktore brnia v dusi, ale verim, ze je to len aktualnou situaciou. Je mi tu dobre samej, mam tolko planov. Vcera som zaspavala a rozmyslala aka som stastna, ze naozaj nic viac nepotrebujem (nejde o to co mi chyba), ze to naozaj podstatne predsa mam. Este som rozmyslala, ako pojdeme na vianocne trhy, ked sa L. vrati s Finska a ze jej musim povedat, ze je naozaj vynimocny clovek v mojom zivote. A nesmiem zabudnut povedat D. ked budem odchadzat z prace, ze on je tam jedina cista dusa.
D. s nami pojde na Aljasku. Dufam, ze bude vsetko ok. Tesim sa na to, ze nebudem nic riesit (dufam) a budem zit. Dovtedy sa najma musi kopu veci vyriesit: co a ci statnice, co s tym PhD., co nasi, byvanie, praca etc. Lenze vsetko bude tak, ako to ma byt.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára