2/06/2010

taká nejaká láska k životu


Dnes sa mi všetko páči, dnes som veľmi šťastná. Šťastne opitá zo šálky vareného vína, ktorú som kúpila na Orave bratovi, s bielym vybodkovaným vzorom srdiečka. Ešte som veľmi šťastná a tak milo opitá z toho, čo by som mala brať veľmi s rozvahom, pokojom a neidealizovaním (!). Ale teraz sa všetko odpúšťa.
Mala som ruky od čokoládového krému, keď som umývala riad, keď som hladkala voňavé psie ušká. Potom som sa zabalila do červeného uteráka, len kľúčne kosti trčali a úsmev od ucha k uchu. Bábovka sa piekla v kuchyni, mama sa smiala a všetko to bolo veľmi ženské.
Taká nejaká láska k životu. (Ja tak rada padám na ústa po toľkej eufórii.)
Mám veľa kníh čo som dostala, kníh na ktoré nie je čas, preto ležia na stolíku. Kite runner, Fight club, Harry Potter and Chamber´s of Secret, Foucaltovo kyvadlo, Meno ruže, Smilla. Dnes by som chcela nedýchať a ponoriť sa do toho, čomu sa vraví umenie, do filmu bez slov len s peknými obrazmi, do ázijských tvári v ňom, do Zero 7, do článkov od Anuk alebo Blonďatej.
Toľko ľudí okolo, ktorých veľmi ľúbim. Ktorí vedia, že ma poteší kniha viac ako čokoláda, že mám rada tulipány, nie ruže, že mám rada dlhé rozhovory pri zaspávaní.
Vďaka za všetko to: Lenka, Hanka, Máša, Lus, Monika, Lucka, Saška a Dano, Daduš a Zdenka.
Mám pocit a viem, že takto je to všetko správne, takto je to najlepšie.


1 komentár:

sedmokraska povedal(a)...

my by sme si rozumeli. s tou cokoladou a knihami, ruzami a tulipanmi aj s dlhymi rozhovormi.
a tesim sa ze sa tesis.