Odvrátim hlavu a do úst sa mi sype sneh.Obloha je tmavá, opití ľudia okolo,
doškriabaná tvár od strniska, zvláštna rovina v duši. Priamka. Akoby tak všetko existovalo odjakživa a pritom ako úplne nové.
Tak to má byť, tak je to správne?
Neanalyzovať, nechať plynúť. Mať pocit splývania a následného oddelenia. Ničomu nerozumiem a všetko chápem-zdanlivo nemožné.
"V podstate je to dobré." Smejem sa do vankúša, keď to neveriacky opakujem.
Zatvorím oči, keď kráčam späť, sneh na mihalniciach, pozdravy cudzích mužov, opäť zvlášť separovaná, opäť celkom ja.
1 komentár:
Nice brief and this post helped me alot in my college assignement. Thanks you as your information.
Zverejnenie komentára