Vnútrožilové rosé, opäť raz. Veľa rodiny, veľa pekného svetla vytvoreného v našom dome na tvárach, ktoré chcem fotiť. Nikolu nútim sadnúť si na špinavé dlaždice, strýca pohrýzol pes. Všetko je hyperbolizované a ja som šťastná z vecí, ktoré nesúvisia s mojou budúcnosťou, je mi dobre v oranžových perinách, keď sa nezobúdzam sama. Lucia mi povedala, nech sa teším lebo toto je život. Podľa mňa je život najmä to, keď sa ráno zobudím opuchnutá a pokrčená, keď neupracem šálky a riad, lebo si chcem dopozerať seriál, keď budem nervózna lebo nemám prácu a môj prebytok energie sa nemá kde ventilovať. A niekto mi dá pusu na nos kvôli tomu všetkému. Potom mi druhé ja povie, spamätaj sa a užívaj si len túto chvíľu.

Spamätávam sa a užívam si túto chvíľu.
Ako som niekde čítala:
I´m so fucking happy that I can shit rainbows.