Ako sme si povedali, že to bude všetko ok

Včera sme si urobili pohodový večer v našej zlatej starej polokrčmovej vinárni, kde môžem mať vyložené nohy hoci aj na stole a nikomu to nevadí, kde sa dá sadnúť za hocijaký stôl, hlavne nech je dosť veľký, lebo vždy príde niekto, koho ste viac menej čakali- nečakali, každý odbieha uprostred vety pre pivo, "na vzduch", pustiť nejakú hudbu alebo hrať futbal.

Tu sa dá robiť všetko.

Prišiel Š., skutočne netuším odkiaľ má takú skvelú prezývku a spolu sme prišli na to, čo som ja vymyšlienkovala ako "vidím, že v tom istom období prichádzame na tie isté životné pravdy:)".

Š. to povedal celkom nepôvabne a ja to musím zreprodukovať len ako voľnú citáciu, čosi v tomto zmysle: "vieš zistil som, že som k ľuďom strašne odporný a čím viac si to uvedomujem, a potom keď to každému hovorím, tak len každému leziem stále viac na nervy, takže som sa rozhodol, že sa to všetko vykašlem a nechám to tak, lebo niekedy sa môže človek snažiť ako debil, akokoľvek sa dá a ono je to stále na riť. Tak to mám proste všetko v .... a tak je to najlepšie, proste mi je to jedno."

" A Š., myslíš, že to potom bude lepšie?"

" No vieš čo, ja si myslím, že keď to nebude lepšie- nebude to ani horšie"

" :-)"

Tak a keďže mám nejaké tieto...spôsoby:) tak nebudem hovoriť, že ja to mám v ...., ale budem len krčiť ramenami.

*Takže mami, nestresuj prosím ťa, že všetko robím tak letargicky pomaly (aj tak mám silné tušenie, že mi čítaš tento blog), mne sa len nechce ponáhľať. Krčiť plecami budem pred tebou asi len v duchu, aby som ťa ešte viac nevytočila.

*Šeherezáda, nesmej sa, že si fotím potme žlté listy v parku a pozastavujem sa nad tým, že Veľký voz vidím po ceste z parku a aj o kilometer nad naším panelákom a stále mám pocit, že je na jednom mieste.

*Brat, prosím ťa ukľudni sa a nekrič, že sa mi nechce chodiť trhať pred bytovku ďatelinu pre nášho trpasličieho zajaca, (ktorý pravidelne ciká na chodbu a ja to po ňom likvidujem), lebo ho nemám rada a neprechovávam k nemu také vrelé city, ako ty. To ten flegmatizmus, vieš, veď on to pár minút vydrží.

*Moja potencionálna zamestnávateľka, vydržte to prosím, ak budem odnášať tie čaje po jednom a budem sa piplať s prípravou, pod časovou tiesňou však nepodávam najlepší výkon. Ale budem sa snažiť, čestné slovo (a na to sa neklame, ako ma naučili v detstve). Krčiť plecami budem až za barovým pultom, nie pred zákazníkmi, sľubujem.

*Oci, ak budeme nabudúce šoférovať spolu (po tých dvoch rokoch by sme to mohli opäť raz skúsiť:), snaž sa nezvyšovať hlas,mám potom zvýšený pulz aj tep a všetko a skutočne neznášam križovatky a pohýnanie do kopca. Trpezlivosť, pls.

*Šagrát, nepýtaj sa ma, čo hovorím na tú knihu od Nietzscheho, nezvládnem ju prečítať za jednu noc a potom citovať pasáž zo strany 181 ako ty. My príležitostí flegmatici na to ideme pomaly.

_Ostatným to odkážem osobne a okrem toho H., že by skutočne mala ísť do Bratislavy, nie do Prahy:) Medzinárodné vzťahy, Hani a nálepka CD (ak sa nemýlim) na aute:)

***

Tak a teraz vám niečo poviem. Teraz je to také divné s tými vzťahmi a so všetkým po čom túžim. A veci sa stáe vyvrbujú tak, že ak niečo strašne chcem, presne ako Š. povedal môžem sa aj potrhať a ono to často nepríde. Potom na to zabudnem a prestane mi na tom záležať, "daná vec" zapadne prachom a keď to najmenej čakám príde a sama sa ohlási.

Mám len smiešnych 21 no zisťujem, že jediná univerzálna pravda pri riešení "problémov" je, že ČASOM SA TO VYRIEŠI SAMÉ.

Tak zabudnite alebo sa nesústreďte alebo čo a ono to príde.

A všetko je krásne a ešte stále je dosť teplo, ale to len tak pomimo:)

*Skúmam.

A nečiarkujem.