12/18/2006

jedinečná

všetko je ako paradox
jedna veľká diera
s luciou, ktorá so mnou robí ma strašne bolí brucho od smiechu. je milo dezorientovaná, je milo milá. taká priestvitná, čistá, jedinečná
volá mi mamina a povie strašne smutnú vec. takú, že ráno revem v električke. aké je to na hovno, aké je to na... keď niekto zomrie, ako to strašne strašne bolí, strašne, strašne aj keď nie ste celkom priamo, ale týka sa to niekoho okolo vás
ráno stretneme petru, zlatú petru, čo robí take milé rrr a aj ona je uplakaná, má babku v nemocnici, čo je toto za obdobie
dada ma chce zoznámiť s jej priateľom, nevideli sme sa už...už tak dlho
ne nor mál ne dlho....
na ulici už nie je ani jeden list, ako som kedysi písala, že chodím žilinskou a je tam žlté listové more. nie je tam nič
je tam akurát zima že mi mrznú pery
hej bože objím ma mám blbé obdobie