Prostredníctvom slov

mám chuť niečo napísať
niečo dobré, báseň čo sa nepokazí, nezrazí časom
nerozkúskovaná čiarkami,
chytiť tvoju tvár do dlaní, pobozkať ťa a nemať
viac tie dojmy zo samoty
a veta čo sa brodí krajinami mojej mysle
zafúkané pole, okolo ktorého chodím
keď v zime napadne sneh odráža lúče a všetky slová
sú len gýč na opísanie krásy
chcem otvárať pomaranče kôry toho čo necitím
a cítim keď dýcham, keď padám do perín,
keď bublinujem vzduchom
keď ide zo mňa teplo a veľa vydávam
chcem teplo tvojho ducha nepozerať sa na otvorené oči
nepočúvať frázy čo sa skončí ako to je a tak
to má byť
skončiť s žitím čo ma dusí šialene
dýchaním keď mi reže do pľúc studený vzduch
oslobodzujúci smiech a tohto človeka veselý duch
a pozerať na moju mamu ako sa smeje, tancuje v kuchyni
pregĺgať usoplené slzy, keď si vyčítam zlú chybu, keď ma bolí bolesť
obklopená okolo nás
včely v teplom pive v lete na tráve a ústa plné hrozna
zeleného baví ma
točiť to na záznam zvuku prostredníctvom
slov