o:o1

V tme sa mihla socha Ukrižovaného. Stiahlo mi hrdlo, buchlo srdce. Rovno dolu k topánke. Príslovkové určenie miesta.

A ty, pako, prestaň sa otáčať a zízať. Ideš mi na nervy a som ne-kľudná.

Stále sa rozhodujem. Stále, o chvíľu si vytrhám vlasy a pôjdem všetkým na nervy. Keď ja neviem, neviem. Teda, vlastne, bojím sa vykračovať do neznáma, čo ak je podomnou dačo hnusne klzké? Napríklad hovno. Ale môže tam byť aj oblak. Len či to risknem.

Hmm.

Medziľudské vzťahy sú na nič. Chcela by som si len tak povedať: A teraz odídem, je mi jedno, či sa ofučíte, urazíte, či sa prestaneme baviť. A inak, ak by to dopadlo zle, tak sa vrátim, ok? Bude fajn, keby ste mi boli stále k dispozícii.

No fuj. Som ale bezcitná.

Fakt.

Dokelu, nedrístaj. Samé somariny. Chcela som mať lyrickú chvíľku.

Inak, rada čistím kanvice kyselinou citrónovou a plním z medveďov malé misky medu. Potom ešte zapaľujem sviečky. Škrrt, plameň. Osvieti mi tvár. Som filmová. A ešte zoraďujem veci do euroobalov. Potom na ne nalepím zlté lepky s názvami. Syntax. Napríklad túto lepku by som chcela nalepiť veľmi skoro.

Ešte mám pocit katarzie, keď vyťahujem vlasy z umývadla.