A je to také. Páčilo sa mi to. Ako sme tam sedeli a na mňa kadil dym z D.cigarety. Ako všetci hovorili, o tom, a aj nie. Ako keby sme boli inde. Len literatúra, môj jedinečný (L.Novomeský) a hovor. Lebo to tak vnímam, Mi nevadí, že som asi nejaká..nevadí.
Napísať tento post za 5minút, obliecť sa a stihnúť 12tku.
Zachytávať, páči sa mi to. Zachytávať. A napriek tomu mi je zvláštne.
Otvorím si po cestu tú knihu a budem sa snažiť pochopiť toho Lukáča a to jeho "bolestínstvo". Nemám rada trpiteľov, nemám, a stretávam sa s nimi a neviem im pomôcť. To je najhoršie.
2 komentáre:
moja, L. Novomesky je aj moj jedinecny :)))
inak krasne. takto je to vzdy najlepsie, tak narychlo.
Kde su tie casy!
Zverejnenie komentára