Ako dlho som nepísala. Zvláštne. Predtým bolo treba stále a teraz to necítim. Kam sa to stratilo? Niečo sa zlomilo?
Predomnou sú farebné papiere mojej spolubývajúcej. Strašne ju mám rada. Rozmýšľam, aký mi robí problém povedať najbližším ľuďom, že ich ľúbim. To sú také banálne problémy. Asi priveľa píšem. Napísať nerovná sa povedať.
Hrá mi Eagles. Mám rada Eagles.
Je tu veľa ľudí. Vo výťahu, keď nastúpia povedia ahoj a pri odchode maj sa. Páči sa mi to. Na balkóne sú stále holuby a všetko osierajú. Anička si vykladá balkón fľaškami od vína. Vedľa býva Lucka. Má tetovanie na ruke, takú kvetinku. Je to pekné.
Cítim prázdno, aj keď všade je plno.
Asi to zaplátam.
Čo sa zmení. Č.O.
otázniky a sprosté myšlienky. niekedy to neznášam.
prečítajte si vieru prokešovú. má dobré básne.
3 komentáre:
ja musím čítať povinne tomáša horvátha. má vraj dobré poviedky, ktovie...
možno by som radšej vieru prokešovú alebo nejakú inú, možno americkú poéziu...
zaujímavý určitý druh naviazanosti, každý deň tu chodím, s kávou a bez nej a sledujem, či niečo nepribudlo, vždy mi chýbajú tvoje slová, povzbudivé, vždy ma nadchnú a mne sa chce ísť krajšie žiť, viac vnímať, byť lepšou...
hovoriť ľuďom ako ich mám rada mám rada.
z ničoho nič, ako ma to napadne, kde ma to napadne, ťuknú si na čelo a usmejú sa a ja viem, že to z lásky a potešenia;)
a mám chuť skákať, že ľúbim, ľúbim, ľúbim:)
..
a presne to s tým písaním. mohli sme o tom vtedy viac porozprávať, že prečo zrazu nie.kam sa to vytratilo a všetko okolo toho..
nestratilo sa. ono to zasa príde, možno písanie len trochu "oddychuje":)
hm...a Viera Prokešová, má fajn básne, len ich nevie "predať".... nevidela si ju náhodou na Ars Poetice?
Zverejnenie komentára