hopsa

Povedzme si pár slov, nad kávou, nie nad počítačom. Zeleným obrusom, farebným podpivníkom, zimou ťahajúcou na chrbát. Bez objatí a slov, s bolesťou v krku, v oku, v hlave, au.

Cez okno vidím premávku, cyklista vmanévruje šikovne medzi auto a električku, cez sklo nepočujem to zabzučanie gúm. Jedna babka na mňa škaredo pozrie, tvár má ako pokrčený citrón, keď budem stará chcem byť milá a láskavá a optimistická a životaschopná. A všetky tieto drísty.
Baf.
Choď si Verčo uvariť kávu. Šup.