Body

Svet okolo, bezfarebne farebný, v ružovom pyžame, dymom v očiach aj vlasoch a náramkom na ruke, ktorý na nej zostane snáď večnosť, lebo sa nedá zvliecť. Alebo do dňa, keď stratím trpezlivosť.

Ľudia (vyrušená telefonátom som stratila niť), biele košele, pusa na ústa, líca, som ružová, v tvári, bunde, aj vo vnútri.

Rodinný príslušník v situácii a stave, keď si chcem povedať, že dnes ma nič nerozčúli, no nenapadne mi to hneď ráno, takže strácam trpezlivosť a za zatvorenými dverami vybuchujem.

Alkohol, pocit, že napriek rokom sme sa zmenili a aj nie, všetci krajší, zadanejší, žiarivejší, odrazu si máme viac čo povedať, aj keď spoločného nie je tak veľa.

Preskakovanie kaluží, keď nás spája čosi nejednoznačné, cesta autom so zvláštnymi ľuďmi, nie z môjho sveta, vystúpim, dýcham a ťukám do počítača.

Tento večer mám pocit, opäť po dlhšom čase, fascinácia ľuďmi. Že by sme si mohli byť takí blízki, iba si to nepovieme.