Kruhová

Muška nesvetluška v sprche, stačil by prúd vody a krútila by sa dolu vaňou. Následne kŕč do lýtka, presne taký, ako keď som vtedy sedela na posteli a ktosi mi radil masíruj si to, masíruj. Zavretá v malej miestnosti, chvíľu sa cítim autonómne, obkolesená štyrmi lekársky bielymi stenami. Zelený náramok na mokrej ruke, obalenie tela oranžovým uterákom, len moje farby. V hluku z kuchyne povzbudenom alkoholickými percentami, v hluku z obývačky, Skalica vyhrala, dedko sa domáhal televízora, je to milo zábavné.

L. vraví, že môj vnútorný nepokoj robí to neustále prebúdzanie sa v noci.

Vo vani som rozmýšľala nad podvečerom a nocou, mojimi časťami dňa, keď sa odrazu všetko mení na čosi tajomné a prchavé. Dnes až tri inšpiratívne články, ktoré nasypali samé voňavé prísady do môjho ja.

Okrem večera, teplej noci a rozsvietených okien za otvoreným internátnym balkónom premýšľam o ľuďoch, nových a starých, stúpajúcich dnu a von z malého kruhu mojej osobnej zóny. O MM., s ktorou sme si medom zalievali duše vtedy raz na vianočných trhoch, keď bola taká tlačenica, že sme sa takmer nedostali k punču. O malej blonďatej, s ktorou sme sa stretli pred DPOH keď tak strašne prestrašne pršalo, mala som červený sveter a nové korále okolo krku. O T. a izbovo-chodbových rozhovoroch...O L. a A. odvedľa. O Lm. a farebnom svete babičkovských šatiek a temných hmôt. Niektorí z nich sa ma dotýkajú na tom najcitlivejšom, iní menej, ale stále vedia viac, ako ostatní.

Aj nad tým, že skúsim iné vzťahy, lebo ako si povedala, nikdy nemôžem nič dopredu odsúdiť, vždy mi to niečo dá.
Úplná pravda.

venujem L., ktorej som to sľúbila za dnešnú inšpiráciu a za iné veci. za obedy v lúčnici a prevrávanie do duše