3/29/2008

Kúsok


Ráno sa zobudím o pol dvanástej so stuhnutým krkom, konečne poriadne vyspatá a konečne s elánom písať, tvoriť, robiť veci. Žiadne prehadzovanie na posteli a premýšľanie nad svojím konaním. Odrazu sa všetko utriaslo a kým som si to uvedomila trvalo to len jeden večer a jeden mail. Urobím vajíčka, jasmínové lístky do vyhriatej kanvice, vôňa sa rozprestrie, strkám nos dovnútra. Zelenina, zelená a červená farba, vánok z otvoreného okna, svieži vzduch, deň len pre seba, otlačené líce od periny.
A údiv nad niektorými ľuďmi, nad vzťahmi, nad nevidením videného, nad posunom k tomu, čo chcem, čo nie.
Perá v červenom pohári, syr Niva na stole, žltá šálka s prenikavým čajom, lístky po stenách a neumytá podlaha. Nepremárniť deň, vyčistiť si dušu.
Teraz.


1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

ahoj veroni(c)ka
pekne si to napisala, najma posledne 2 vety moju vela do seba, tak chod, svet an teba caka, je pripraveny pobit sa s tebou ako som to nebol schopny ja.
Ako si napisala vsetko ma svoj vyznam , vsetko...ake zvlastne slovo, vktorom sa skryva vela
ale ja uz nic skryvat nebudem
budem zit podla svojich zasad a pravidiel, podla svojich citov, podla SEBA
minimalne toto ma to naucilo
opona poda, novy den zacina...
a ja dakujem...