Foto: Maťo Kmeť (www.matokmet.dphoto.com)Večer som zaspala s pokušením v ruke, čítam katkine slová, príjemne ochladzujúce, bazénové. Nič sa mi nesníva a tak je to najlepšie.
Občas máme chuť pošpárať sa v svojich bôľoch, pripomenúť si zlé, nepekné, aby sme ráno inak videli svet, viac rozumeli premietanému, prečítanému, pootvárali si oči aj inými smermi, ako sme zvyknutí.
Počúvam Maroon 5, tak nahlas, až čakám búchanie z poschodia nad nami, ako keď sa slečna s chemlonovými vlasmi sťažuje na svojich podsusedov.
Niekdy môžem aj celý deň chodiť a nevšimnem si, že začali kvitnúť nejaké kvety a dnes som večer stála v autobuse a cítila z každej strany príjemné mužské vône až sa mi monika smeje ako na mňa účinkuje jar a aj teraz, v dove aloe vera na mojej koži, cítim z pootvoreného okna kvitnúce stromy.
Kráčame z nostalgie, červených sedačiek a stuhnutého krku, slepých lások, iného sveta, filmu, ktorý začali premietať skôr ako bolo sedem, presne ako sme prišli, čakali asi na nás, cez tiché pauzy sa ľudia hlúpo nesmejú, nehniezdia, nešuštia, je to spoločnosť akú mám rada, asi si rozumieme, viem prečo tu sedíme a čo chceme vidieť. tak je to dobré, úplne najlepšie.
Kráčame cez mesto, kvetiny na čižmách, kamienky na tenkej podrážke, 15 stupňov na digitálnom teplomeri, príjemní ľudia, hlučná samota.
Povedali mi, že neviem ako by som sa správala ja v podobnej situácii.
Podnetné veci, diskusie v ktorých by som povedala nie príjemné veci ak by som sa ich zúčastnila, miestami nechápem potrebu ľudí vyjadrovať sa k veciam, ktoré sú čisto náš problém s cieľom rypnúť si a dať najavo, že život nie je taký, aký si predstavujeme a bude to náročné.
Aj tak si myslím, že keď sa raz začnem na veci pozerať tak ako to robím teraz, musela by to byť veľká sila, ktorá by ma donútila zmeniť smer.
Tak nepociťujem potrebu vyjadrovať sa k banalitám.
Pri pátose a sentimentalite sa iba chytám za hlavu. Pri obede som sa dostatočne vyrozprávala na túto tému.
Pred láskami sme sa prešli cez starý most, vŕzgajúce drevené dosky a to najúžasnejšie svetlo poobedňajšieho slnka, skaly a lode pod nami, dokonalé umenie gýča.
Teraz na tejto stoličke, v deň ako tento
som taká rada, že som ako som.
Občas máme chuť pošpárať sa v svojich bôľoch, pripomenúť si zlé, nepekné, aby sme ráno inak videli svet, viac rozumeli premietanému, prečítanému, pootvárali si oči aj inými smermi, ako sme zvyknutí.
Počúvam Maroon 5, tak nahlas, až čakám búchanie z poschodia nad nami, ako keď sa slečna s chemlonovými vlasmi sťažuje na svojich podsusedov.
Niekdy môžem aj celý deň chodiť a nevšimnem si, že začali kvitnúť nejaké kvety a dnes som večer stála v autobuse a cítila z každej strany príjemné mužské vône až sa mi monika smeje ako na mňa účinkuje jar a aj teraz, v dove aloe vera na mojej koži, cítim z pootvoreného okna kvitnúce stromy.
Kráčame z nostalgie, červených sedačiek a stuhnutého krku, slepých lások, iného sveta, filmu, ktorý začali premietať skôr ako bolo sedem, presne ako sme prišli, čakali asi na nás, cez tiché pauzy sa ľudia hlúpo nesmejú, nehniezdia, nešuštia, je to spoločnosť akú mám rada, asi si rozumieme, viem prečo tu sedíme a čo chceme vidieť. tak je to dobré, úplne najlepšie.
Kráčame cez mesto, kvetiny na čižmách, kamienky na tenkej podrážke, 15 stupňov na digitálnom teplomeri, príjemní ľudia, hlučná samota.
Povedali mi, že neviem ako by som sa správala ja v podobnej situácii.
Podnetné veci, diskusie v ktorých by som povedala nie príjemné veci ak by som sa ich zúčastnila, miestami nechápem potrebu ľudí vyjadrovať sa k veciam, ktoré sú čisto náš problém s cieľom rypnúť si a dať najavo, že život nie je taký, aký si predstavujeme a bude to náročné.
Aj tak si myslím, že keď sa raz začnem na veci pozerať tak ako to robím teraz, musela by to byť veľká sila, ktorá by ma donútila zmeniť smer.
Tak nepociťujem potrebu vyjadrovať sa k banalitám.
Pri pátose a sentimentalite sa iba chytám za hlavu. Pri obede som sa dostatočne vyrozprávala na túto tému.
Pred láskami sme sa prešli cez starý most, vŕzgajúce drevené dosky a to najúžasnejšie svetlo poobedňajšieho slnka, skaly a lode pod nami, dokonalé umenie gýča.
Teraz na tejto stoličke, v deň ako tento
som taká rada, že som ako som.
1 komentár:
ahoj veroni(c)ka
dnes som postrehol viacere veci a presne co si zazivala v dnesny posledny marcovy den ty, som inym sposobom zazival ja...
spanok bez (soory, erotickych) snov, premyslanie kludne a pokojne a hlavne slnko, ktore osvetlovalo tie najobycanejsie veci resp. malickosti...vsetko sa smialo a ja som bol toho krasnou sucastou...poohybane dopravne znacky, spaky z cigariet, kvety kt. sa tesili ze mozu zit, sympaticka stara babka na prechode pre chodcov (zmurkli sme na seba) vesele stare budovy v kontraste s novymi a zrazu...
je noc
vsetko sa ponorilo do tmy a dostalo naznak spanku ale nie, nic nebdeje, vsetko opat oziva ale sposobom akym to chapeme iba my
a moje svedomie? rany sa postupne hoja a ja sa dokazem smiat, citit zivot a nasavat energiu odvsadial
zaverom...som rad, ze si aka si
som rad, ze som aky som
som rad, ze sme aki sme
som rad, ze vidim malickosti
som rad, ze niekto zacina den, ze nic ho nevytoci
som rad, ze ideme dalej
jeden doprava a druhy dolava
som rad...
Zverejnenie komentára