Skate

Zvonku hučí hudba (Lavagance/Iné kafe) a mne hrá francúzske elektro. Ráno som sa zviezla opäť na Trnavské mýto a pohovorovala s cudzími ľuďmi. Dievča v autobuse má zelené ponožky s bielymi bodkami v zlatých balerínkach. A sukňu. Veľa sa usmievam, keď idem naspäť. Som krajšia a aj ľudia okolo mňa. Usmievajú sa naspäť. Chalan pri dverách a slečna, ktorá nevie udržať rovnováhu s kabelkou v jednej a lístkom v druhej ruke.
Páčil sa mi ten človek, čo som s ním dnes mala pohovor. Neskúšal žiadne presonalistické triky a na všetko povedal, že to nie je problém. Myslím, že aj ja jemu. Chcem to zadanie urobiť čo najlepšie.
Po príchode električky sa všetci oneskorenci rozbehnú cez koľaje, aby stihli zatvárajúce sa dvere a vyzerá to celkom smiešne.
Včera pršalo a v ruke mám dve knihy na recenziu z Aspektu, tej feministickej liahne. Keď vyjdem von musím skontrolovať, či som ešte stále žena, neasexuálna v nevyťahaných teplákoch a šatkou na hlave. Toto sa nazýva trauma z predmetu Úvod do rodových štúdií. Vďaka- radšej bozky bez premýšľania nad rovnoprávnosťou a úchylka v bižutérii. Ale knižky sa mi páčia.

Treba to tu žiť čo najintenzívnejšie, už to rovnaké nikdy nebude.
Z prvej výplaty si kúpim korčule.
Looking forward...