Proces

Ľudia (a človek) ktorých pobozkáte na nos v hluku na balkóne
povedia slová, ktorým rozumiete (až príliš)
cez všetko škaredé vypovedané aj tak presvitá pekné.
Známi, ktorých stretnete, spoznávanie
v cudzom priestore
skrývame najhlbšieho ja a ono aj tak vykukuje a svieti na všetky strany.
L., ktorá sedí na okraji postele v zelenom tričku a doluje ľad
do pohára s mullerom thurgau
vieme-poznáme-blízkosť myšlienok
hoci som v tom sama.
Aj tak sú tu, ponárajú ruky priateľsky do mojej bubliny
a bublinky, ktoré fúkam cez balkón putujú do neba.
Láska ako neistý a nejasný jav
a nám sa páči práve preto.
Mám pocit, že je čas na
intuíciu?
a veľa veľa veľa práce
zamestnanie mysle
odháňanie komárov z večerného svetla.
Zas ten pocit života
napriek neistým krokom.