Stojíme a vysvetľujeme a ja necítim ani úľavu, hnev, vzrušenie, nostalgiu, som len pozorovateľ, lebo: toľko emócií, už sa všetky minuli.
Že ospravedlniť sa, výčitky, pochopenie...
že, že a veľa že...
a pozeranie sa na chodník a ticho a aj nie
a rozhovor, zdržanlivý, zdvorilý, neviem, čo si myslieť, nechcem
víno v pohári na stopke, bolenie hlavy, stuhnutý krk
potlačené slzy (iracionálne, bez dovodu) a studený vietor
ZVLÁŠTNE náhody, ktoré nie sú, nie sú...cesta s Milošom,
opať paranormálne javy, vravím, že sa s ním už bojím ísť
že nečítaš už blog, podivné zdovodnenie a prázdno, neutrálno, nehovorím nič
iba objatie, zatvorené dvere - na ako dlho/krátko?
Nechcem písať romantické sračky, lebo to vobec nie som ja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára