Je nám teplo ako sedíme v autobuse, utierame si čelá, lepia sa nám na nohy sukne a na telá tričká. V nekonečnej zápche sa na chvíľu akoby zmenila časť dňa-dievčaťu oproti mne v tuneli osvetlí umelé svetlo líce a ja sa cítim ako návrat domov po dlhej noci, nie ako po šiestich pracovných hodinách uprostred presvetleného dňa. Rýchlo-rýchlo-rýchlo, hudba a spánok po ceste domov, peroxidová blondína po mojom boku ťuká do telefónu a vonku láskavé privítanie, objatia, miešané nápoje a veľa povedaného pred niekoľkomesačnými rozlúčkami. Egypt, Cyprus, Grécko, Praha, Londýn, USA. Je nám dobre a mám ich preveľmi rada, aj otrasné odrhovačky v jukeboxe, aj krik a tú debatu o sociálnom prostredí človeka.
Pekný deň, taký produktívny, od rána až po sedenie s prekríženymi nohami, blúzke a čajom poruke ako som tu a teraz.
A už len akási túžba nespať, nahromadiť všetky tieto aktivity bez kúska nudy. To nám (mi) na dlhšiu dobu celkom stačí.
