8/04/2008

Ako vánok


Cítila som sa tak trochu ako nekonečne smutná princezná. S rozpustenými vlasmi, mokrými slnečnými okuliarmi a tesco taškou v ruke. Stojím tam a neusmievam sa, potom sa pozriem na dievča s piercingom v brade, kučeravou aureolou, dredom na zátylku a zvláštnou žiarou, čo z nej sála. Pokoj, vnútro, harmónia. A spomeniem si, že som chcela napísať
ako som stála na prechode, spustil sa dážď a mne bolo do úsmevu,
ľudia utekajú, trasú sa a pritom je to také krásne,
ako zafučalo a zdvihli sa všetky malé listy, na chvíľu tancovali po ulici, naskočila zelená, okolo mňa prefrčalo dievčatko s holým bruškom a dlhým blond vrkočom.
Mám mokré ramená, stojím na zastávke, počúvam Norah Jones a hľadím na dlhý škrabanec na ruke, čo zostal po sestričkinej ihle. Akoby zvláštny prírodný ornament.
Preto je teraz v izbe celkom ticho. Len tieto slová, vyprodukované v mysli počas dňa sa lenivo ukladajú na obrazovku.
Kúpila som si fajn čaj, veľa jedla, aviváž vraj s vôňou jari a na SNP odfotila túto fotku.

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

výborný vánok, zázračnica, len keby vial častejšie :)