Teraz som sa vrátila. Cestou hore kopcom som stretla jeho žurnalistu. Ani jeden z nás sa nepozdraví a pritom obaja vieme. Čo sa stalo v tej izbe, aj to zabolelo a aj nie.
Je to zvláštne, aké ticho nastalo po intenzívnom hluku.
No nakoniec na tom všetkom predsa len záleží.
.
Mišo chcel nech o ňom napíšem. Nemyslel to veľmi vážne (asi).
Takže jedna veta. O cudzích ľuďoch môžem nezaujato, o tých čo už nie sú cudzí - opatrne.
Všetko je nové.
.
Písala M. z Cypru. Môj posledný mail vyznel ako nedostatok komunikácie. Dnes bol pracovný pizzový obed, kde som sa len utvrdila v tom, že na našom poschodí sa cítim nevhodne. Žiadne spontánne smiechy, len samé ženy, paragrafy a poistné podmienky. I don´t care. Takže sme šli a vzali aj Ká, celkom nechápala.
Ok, nie som povrchná. Úsmev v duchu.
.
Je to zvláštne s tými diskofilnými melódiami, znejú z izieb okolo mňa.
Neviem, kde by som teraz chcela byť.
Najistejšie to bude asi v posteli.
