Horúce

V umývadle sú na chvíľu opäť iné vlasy ako moje a modrý uterák s tromi ovečkami.

ani raz som nemala okno, ani na skúške, ani po opici, no keď v kúpeľni (opäť tá kúpeľňa, čo narobím, inšpirujúce miesto) premýšľam nad tým všetkým, čo napíšem a potom si sadnem za comp,
biele pozadie
tak vtedy to okno príde.

v živote nepochopím dve veci - vekom ich bude zrejme viac - nezmyselné requesty na facebooku a ľudí bez sebareflexie. možno to bude len cynizmom, alebo bezcitnosťou (povedal brat).

lucia raz povedala: "vieš, proste, čo si budeme hovoriť, mám to šťastie, že nech budem robiť čokoľvek, budem v tom dobrá." vtedy som si povedala, že presne tento prístup je správny.

boli sme na varené víno.
písala S., o práci, veľa o práci, a mne to aj bolo smiešne, to celé, keď tam teraz nie som a tak som si povedala: stačilo, začína sa odznova.

najskôr to bolo rozpačité, pri tom víne, ale jazyky sa krútili a potom bolo len veľa veľa dlhých viet. to filozoficko-umelecké uletené čudo, čo prežilo aj spoločné bývanie (zaručený recept na pokašľanie všetkých vzťahov). veľa som sa smiala, občas aj na bezvýchodiskových situáciách a paranojách.

vravím si, že o tomto to je
tieto komické neustále objavy, že
treba ísť do kina s hviezdičkami po stenách, do divadla, na hamleta s robom r. , do jazzkafé,
naplniť sa až po krk, po ústa, nad hlavu
čarom pominuteľného.
A potom toho zhlboka veľa nadýchať.