Homer

Zdola som priniesla dve rajčiny a papriku. Dávam to na stôl a odrazu mi zavoňalo leto, akési napätie pri srdci a vzrušenie z nového dňa, nového rána, keď vstávam sama, cítim sa samostatne a nie osamotene, hoci je to pre niekoho nepochopiteľne. Zmenežovať si to všetko podľa seba, prejsť sa pešo na Zochovu, nasávať bzukot mesta, prach z ulice, nevideiteľných a viditeľných ľudí. Vydávať zo seba akúsi žiaru, cítim ju ja, vidia len niektorí. Cestovať mhd a kochať sa. V sukniach, mužoch s hranatou sánkou, balerínach, v pocite slobody. Striasť zo seba prácu alebo sa tešiť. Po svojom, tiež pre iných nepochopiteľne.

Lebo na radosť nám treba len veľké veci, veľké dôvody. Hlúposť. Skeptici.
Celkom postačí pár pominuteľných chvíľ.

Aj z internátneho okna je dnes iný pohľad, lebo svieti slnko. Sedím na posteli a tvorím vety na test zo španielčiny.
Homer Simpson es bajo, gordo y calvo y su esposa tiene el pelo rizado y azul.
Krásna reč. Ako navliekanie štrngajúcich korálov na niť.
To mi pripomína, že ešte dvom ľuďom mám dnes kúpiť oneskorené vianočné darčeky.
Mám tu tú knihu z Aspektu od Bodnárovej. Najskôr som ju trochu degradovala na niečo, čo ma nezaujalo, no treba čítať príčetne, pri zmysloch, v posteli a večer, aby sa dojmy správne nasávali.

Čo by som teraz chcela robiť?
Sedieť na parapete na balkóne, so šálkou kávy v ruke, premýšľať nad milovaným?(singulár alebo plurál)
Ísť do tej Barcelony. Cudzí svet a mať pocit intenzívneho žitia, keď je všetko nové.

Zajtra idem liezť. Naposledy vo Vertigu sa mi zamotalo lano, trochu som sa hanbila, ale stáva sa. Oceňujem vlastnú nehysterickosť. Koniec pubertálnemu sebapozorovaniu.
Na to je toto tu príliš krátke.