Cestou nam pustili Before the sunset a mne sa aj chcelo plakat, ako Julie Delpy hovorila z mojej duse.
Tak sa teraz citim, vino je v salke s farebnymi zirafami a rozmyslam nad pritahovanim ludi. Takych, co som stretla cez vikend, takych, co sa necakane ozyvaju. A ako mozem mat tak rada niekoho, koho nepoznam poriadne, napriklad len cez slova napisane na monitore. Nie, nejde o ziadnu internetovu lasku. O takeho sialeneho cloveka, vzdy mu chcem polozit ruku na licnu kost a pohladkat ho po nej, celkom pomaly. Tak mam rada niektorych, najma takych, co vela vela prezivaju vnutri.
Ked som sla do Ba prsalo, vedla mna sedela Aziatka v ciernom, ktora sa pytala po nemecky. Bola som rada, ze sa nemusim rozpravat a bolo to zvlastne. Hlupy film, od ktoreho som nemohla v celej tej stupidite odtrhnut oci, dalsia tabletka proti bolesti hlavy a utlm zmyslov. Chcela som sa pozerat na podlahu, kyvajuce sa topanky cudzich ludi, plakat pri Charlieho tovarni na cokoladu. Mozno by si aj mysleli svoje a mne by to bolo jedno. Ako ked ma v tom autobuse obisiel revizor, ked mi premokli tenisky s obrazkami animovanych zvieratiek a suloziacich kralikov, ktorych tam objavil brat.
Preto mi teraz prechadzaju zimomriavky po chrbte, ked pocuvam piesen.
Mozno je to tak a mozno to tak aj ostane, ze najstastnejsia som sama, lebo tam si to prezivam hlboko a najkrajsie.
Tak sa teraz citim, vino je v salke s farebnymi zirafami a rozmyslam nad pritahovanim ludi. Takych, co som stretla cez vikend, takych, co sa necakane ozyvaju. A ako mozem mat tak rada niekoho, koho nepoznam poriadne, napriklad len cez slova napisane na monitore. Nie, nejde o ziadnu internetovu lasku. O takeho sialeneho cloveka, vzdy mu chcem polozit ruku na licnu kost a pohladkat ho po nej, celkom pomaly. Tak mam rada niektorych, najma takych, co vela vela prezivaju vnutri.
Ked som sla do Ba prsalo, vedla mna sedela Aziatka v ciernom, ktora sa pytala po nemecky. Bola som rada, ze sa nemusim rozpravat a bolo to zvlastne. Hlupy film, od ktoreho som nemohla v celej tej stupidite odtrhnut oci, dalsia tabletka proti bolesti hlavy a utlm zmyslov. Chcela som sa pozerat na podlahu, kyvajuce sa topanky cudzich ludi, plakat pri Charlieho tovarni na cokoladu. Mozno by si aj mysleli svoje a mne by to bolo jedno. Ako ked ma v tom autobuse obisiel revizor, ked mi premokli tenisky s obrazkami animovanych zvieratiek a suloziacich kralikov, ktorych tam objavil brat.
Preto mi teraz prechadzaju zimomriavky po chrbte, ked pocuvam piesen.
Mozno je to tak a mozno to tak aj ostane, ze najstastnejsia som sama, lebo tam si to prezivam hlboko a najkrajsie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára