Gustav Klimt_The Kiss

Nešla som von lebo moja hlava si robí čo chce, lebo, lebo, lebo. Neboli to ani výhovorky, bola to pravda a vlastne už ani necítim výčitky ako kedysi, že som sa mohla premôcť, že som mohla ísť, že som tam mohla stretnúť nových ľudí a neviemčovšetko. Mne je to vlastne jedno. Tak sa to cyklí, že mám rada tých, čo som si vyvolila, že som možno už aj trochu lenivá plánovať zoznámenia alebo ich očakávať. Napríklad v práci si vravím, že som sa naučila od nikoho nič nečakať a potom ma to nesklame, no vnútri viem, že som idealista, že udalosti sú mi ukradnuté podľa momentálnej nálady.

Veľa ľudí odchádza. L. zoštátnicovala a ráno odišla do Martina. A. má opicu zo včerajšej oslavy Mgr. a nikto netuší ako to bude po auguste. M. je na Cypre a potom Praha, L. odchádza na Aljašku a T. do Anglicka. T. ma naučil pristupovať k sľubom skepticky, najmä v jeho prípade. Našťastie môj idealizmus nedokáže zovšeobecňovať a obaliť týmto povlakom celú mužskú existenciu. Naučil ma, že slová sú len slová a ak si niekto sere do huby viac ako dvakrát zrejme sa už nepoučí. Nech si jemu podobní nechajú svoje xantipy a prenasledovateľky. Hlúposť je nekonečná a ja ho mám aj tak rada, ale tentoraz je to už s rezervami.
Škoda, že R. už nepíše.

Včera som si chcela rituálne zapáliť cigaretu na balkóne, pršalo so zapadajúcim slnkom a ľudia vystierali ruky z okien aby pochytali kvapky. Vidím im do izieb, rada to robím, rada si domýšľam, rada sa tvárim aké spojenia prebiehajú medzi nami, čo sa vidíme.
Chcela som tam fajčiť, ale nikdy zrejme nebudem dostatočne umelecká, kedže mi to smrdí a dusím sa. Navždy cigaretová almost panna.

Občas mi je tak strašne jedno čo si myslíte. Keby som vedela byť hlučná nahlas by som sa rehotala. Potriasla by som všetkými ružovými princeznami a zabednencami.
Toto je život, vedieť že existujem, že dokážem precítiť tie chvíle, keď som sama a úplne šťastná, podnety z rozhovorov so soulmate-ami, momenty vytŕženia.

Stojím v sprche a premýšľam o rukách a schúlení, dvojnásobnom výdychu.

A potom raz budem cestovať po Kanade. A možno to bude s tebou alebo bez teba,
ale čo na tom záleží, keď to bude stáť za to?

Ako by povedala L.,
všetko záleží na ľuďoch.
(Je potom len na nás ako sa voči tomu dokážeme obrniť.)