Mam rada najviac na svete...vlastne veľa vecí.Stále mám rada čosi, dá sa vôbec s takou povahou žiť?
.
Ako včera s blonďatou, pili sme všeličo miešané a farebné a bolo to cítiť za Karibikom, tak bratislavsky. Na stole je anglická kniha, nad hlavami šialené mačky. A môžme sa veľa rozprávať, aj o mizantropizme. Niektorí ľudia sa narodia preto, aby mi potom prišli do života a ostávali v ňom dlho a podnetne. V Macdonalde mi potom všetko padá z ruky, iba sa smejem, smejem, že mi je dobre, že sa netreba nijako tváriť.
.
Dnes sme boli vo Vertigu. Liezť. J. ma za všetko buzeruje a ja som rada, aj keď sa to nie vždy príjemne počúva. Chcela by som to všetko vedieť najlepšie ako sa dá, sama som si o to žiadala. Občas pindá toľko, že neviem, či je toto pre mňa. Nohy sú stále problém, lebo je sila v rukách a potom na ne zabúdam. To je večná téma. Často mám strach, ale strach sa týka len zodpovednosti. Chcem všetko na 100%. Dá sa všetko na 100%? Potom je tam H. a harmonizuje, chváli a od nej si to vážim. Neviem, či existuje iná fyzická aktivita, ktorá mi dokáže spôsobiť takúto radosť. Stále je to o prekonávaní seba, občas bolestivom (ako dnes), ale je to radosť, čistá radosť, stále niečo dosahovať. Už skala, nech je už čas, opäť niečo nové, strach z neznámeho, aj radosť.
A prekonať ten blok, čo ostal po dvoch mesiacoch.
.
Ako včera s blonďatou, pili sme všeličo miešané a farebné a bolo to cítiť za Karibikom, tak bratislavsky. Na stole je anglická kniha, nad hlavami šialené mačky. A môžme sa veľa rozprávať, aj o mizantropizme. Niektorí ľudia sa narodia preto, aby mi potom prišli do života a ostávali v ňom dlho a podnetne. V Macdonalde mi potom všetko padá z ruky, iba sa smejem, smejem, že mi je dobre, že sa netreba nijako tváriť.
.
Dnes sme boli vo Vertigu. Liezť. J. ma za všetko buzeruje a ja som rada, aj keď sa to nie vždy príjemne počúva. Chcela by som to všetko vedieť najlepšie ako sa dá, sama som si o to žiadala. Občas pindá toľko, že neviem, či je toto pre mňa. Nohy sú stále problém, lebo je sila v rukách a potom na ne zabúdam. To je večná téma. Často mám strach, ale strach sa týka len zodpovednosti. Chcem všetko na 100%. Dá sa všetko na 100%? Potom je tam H. a harmonizuje, chváli a od nej si to vážim. Neviem, či existuje iná fyzická aktivita, ktorá mi dokáže spôsobiť takúto radosť. Stále je to o prekonávaní seba, občas bolestivom (ako dnes), ale je to radosť, čistá radosť, stále niečo dosahovať. Už skala, nech je už čas, opäť niečo nové, strach z neznámeho, aj radosť.
A prekonať ten blok, čo ostal po dvoch mesiacoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára