Smrďovonia tu odlakovač. Uško odvedľa neuvidím týždeň, týždeň on mňa. Cudzí ľudia ma fascinujú keď ich vidím, keď ich spoznám už nie. Ale občas je ten proces spoznávania krásny. Skúšam, o čom to je a keď na to prídem prekvapenie sa stráca alebo narastá. Teraz narastá. Narastá aj keď chodím okolo D. a chcem ho objať, hoci to vôbec nie som ja, takéto verejné prejavovanie pocitov. Proste ho mám rada a chcem sa dotýkať. Nemusí byť nič viac, iba objatie okolo pliec, také veci ma vedia tešiť hoci o nich väčšinou len premýšľam a neuskutočním. Spýtať sa zvláštneho predavača v bufete prečo dnes vyzerá tak smutne. Mám rada to premýšľanie, tiež to dáva životu zmysel.
.
Veľa teraz kartujem, ráno. A večer si vravím ako je to možné, že to vedeli. Stáva sa to istou formou závislosti, na ktorú som zvedavá.
.
Vysoké blonďavé éterické včera na balkóne bongovalo a potom prišiel drevený spánok. Čím to je, že dni sú plné bez zdanlivých dôvodov? Chcem sedieť na parapetnej doske, nohy vyložené na bálkónové zábradlie a žiť to tu, žiť to tu. Už sa to vlastne deje.
.
/minulý týždeň/:
"Páčilo sa mi ako hovoril o snoch ktoré sa snívali a potom okolo mňa prešlo dievča s takou čistou tvárou že v mojej duši ostalo úplne plocho a ja som cítila že kvôli takým ľuďom sa rodia príbehy. Alebo kvôli tehotným ženám lebo v ich vnútri rastú vtáky a zázrak kolobehu. Alebo kvôli tehotným bielym ženám s cigánčatami na autobusovej stanici v NR. Nechcelo sa mi pozerať na všetku tufarebnú dokonalosť bábik lebo sa cítim nedokonalo. Naše uši sa hýbu za spoločným zvukom, len sme sa ešte nenašli.
.
Občas sa mi v hlave vynoria zlé spomienky znechutenie a horkosť. Ten pocit prichádza až zo žalúdka. Je v rozpore s harmóniou, ktorú od nás žiadajú na joge."
.
Na jazzovom koncerte včera v Starom meste prichádzali myšlienky jedna po druhej, celý rad. Hudba bola úžasná, bicie a gitara, sedíme tam celkom nepohnuto a slovami je ťažké vyjadriť, čo všetko sa dá cítiť v jednom okamihu, nezáleží od toho, čoho sa týka.
.
Veľa teraz kartujem, ráno. A večer si vravím ako je to možné, že to vedeli. Stáva sa to istou formou závislosti, na ktorú som zvedavá.
.
Vysoké blonďavé éterické včera na balkóne bongovalo a potom prišiel drevený spánok. Čím to je, že dni sú plné bez zdanlivých dôvodov? Chcem sedieť na parapetnej doske, nohy vyložené na bálkónové zábradlie a žiť to tu, žiť to tu. Už sa to vlastne deje.
.
/minulý týždeň/:
"Páčilo sa mi ako hovoril o snoch ktoré sa snívali a potom okolo mňa prešlo dievča s takou čistou tvárou že v mojej duši ostalo úplne plocho a ja som cítila že kvôli takým ľuďom sa rodia príbehy. Alebo kvôli tehotným ženám lebo v ich vnútri rastú vtáky a zázrak kolobehu. Alebo kvôli tehotným bielym ženám s cigánčatami na autobusovej stanici v NR. Nechcelo sa mi pozerať na všetku tufarebnú dokonalosť bábik lebo sa cítim nedokonalo. Naše uši sa hýbu za spoločným zvukom, len sme sa ešte nenašli.
.
Občas sa mi v hlave vynoria zlé spomienky znechutenie a horkosť. Ten pocit prichádza až zo žalúdka. Je v rozpore s harmóniou, ktorú od nás žiadajú na joge."
.
Na jazzovom koncerte včera v Starom meste prichádzali myšlienky jedna po druhej, celý rad. Hudba bola úžasná, bicie a gitara, sedíme tam celkom nepohnuto a slovami je ťažké vyjadriť, čo všetko sa dá cítiť v jednom okamihu, nezáleží od toho, čoho sa týka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára