pozerala z okna,
premýšľala nad ležiacim človekom, ktorý tu nie.
vo vzduchu medovková vôňa z vonnej lampy,
umytý riad, čistá podlaha, upratané šaty, sterilný poriadok
s chaotickými prvkami prehodených šiat, farebých šatiek, rozmrazenej brokolice na tanieri.
oslobodzujúce ticho.
(pic: flickr )
"Zľahka precitnúť,
s pohľadom do neba,
nesený na májovom oblaku.
Jediná sivá
a tri červené strechy
v zasnenej modrote.
Keby nebo nebolo nič iné,
len to, čo vidím,
stačilo by."
(Jurolek, Rudolf: Smrekový les)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára