Teraz je tu chuť vytvoriť niečo pekné, nad hrncom plným špenátu, ktorý jem naberačkou tak, že mám zelené kútiky úst, po telefonáte s mamou o zatopenej pivnici a štekajúcom psovi, po hodine plnej minulých časov a latinskoamerických pesničiek, po prebudení sa v také ráno, aké by som chcela veľmi často.
Stratila by sa opakovaním výnimočných momentov ich krása? Ostala by už len rutina a samozrejmosť? Čo ak to tak nemusí byť vôbec?
Žiadna analýza, iba tak byť.
Za posledné týždne je tu veľa očisťujúceho plaču a veľa plánov:
ísť sa kúpať na Zlaté piesky, utierať si ruky od zamastených langošov so syrom a smotanou, prísť domov zalepení od vody, piesku, potu a dať si víno na balkóne,
nikde nikto len my a ticho a uvoľnenie,
opekať špekačky a nechať si poštípať zadok od komárov,
vstávanie skoro ráno do práce, keď vzduch ešte nie je neznesiteľnou statickou hmotou v mhd,
veľa lezenia, prírody a aktivity,
mať aspoň na chvíľu pocit, že všetko je teraz správne práve takto.
_
Ísť budúci piatok večer do Dežmára, opiť sa a tancovať s pokojom v duši.
2 komentáre:
zbožňujem Ťa čítať zázračná. Aby si vedela!
Zverejnenie komentára