odyseus

ľudia s ktorými sa stýkam sú. ehm čudní, divní, miestami psychopatickí. (občas ako ja) majú oči obrúbené čiernou kajalovou ceruzkou alebo červené, miestami zelené. to je moja slabosť. divní, šibnutí, cvoci.

alebo: len tak povrchní (väčšinou nie moji).

ľudia na špeciálne typy príležitostí. s jednými len káva, s ďalšími len kino.

nenašla sa cesta

milujem univerzalitu. neplánované zblbnutia. nie tie bežné. nie alkoholické, nie sexuálne, nie "žúrové". celkom iné.

prúd vedomia. prúúd vedomia.

zobrala som si to vedľajšou ulicou, stále si myslím, že je kratšia. nie, NIE JE. v 2/3 cesty stojím a pozerám na susedove drevo. má ho krásne poukladané (áno, to bol ten moment, keď som si povedala tiež, že nie, nie som ok.) skutočne neskutočne rovnomerné. jedno na druhom, esteticky porúbané- aha, teraz som si spomenula, že som ho včera videla ako veselo píli a manželka ukladala. čistá náádhera. postojím, vzduch mi mrzne z úst, toto sa len tak nevidí. a tie červené obkladačky v pozadí

..hmmmh...
obdivujem /10sek?/, až kým za mnou čosi nezašuchoce a mňa takmer vystrie. zvyšok cesty čistý stihomam.

buď je svet len zhlukom vnemov alebo vidím priveľa rušivých detailov
buď všetko nemá zmysel, alebo ho má len aby zmysel mohlo mať

buď sa koná alebo nekoná a

iba rozpráva

áno/nie
buď je "bytie" iba dôvodom na radosť

alebo na zisťovanie

možno stojím na ceste a pozerám sa na

karmínovo červené tehličky s poukladaným drevom

len aby boli zachytené tu

otázka

t : "máš rada červenú?"

odpoveď