12/11/2007

Teniskovo

Telefonisti s mo-bajl-mi, interakcia s čitateľmi. Cez koľajnice, v daždi na Šafárikovom námestí.

Pekne po poradí a v peknom poradí, stretneme sa na schodoch, na Šafku potom niekoho hľadám, cesta je s mlákami a ja mám rada tieto každodenné hlúposti, ktoré držia našu myseľ v napätí, naše telo v očakávaní a náš rozum niekde v obalovom obláčiku.

Nemusíme byť ani hluční, ako ráno v taxíku, keď nejdú autobusy, ani iniciatívni, ani nám nikto neskladá poklony za naše svet spasujúce schopnosti.

Nemusí nás byť ani počuť,

iba sa p o z r i e m e.

Biele tenisky s červenými podrážkami, červené tenisky s červenými šnúrkami. Pri prestupovaní sa zmýlim a je to komické, nebolo to to, čo som čakala.

3 komentáre:

Kolibrík povedal(a)...

pozerať sa, alebo pozorovať... okolo seba... alebo, alebo... niekedy stačí len počúvať ranný hluk, ľudí, (občasné) ticho...

Jasper povedal(a)...

vždy som bol fascinovaný červenými topánkami...

zazracnica povedal(a)...

:D
ja cervenou vseobecne