Žiara (Rothko)

Na chodbe nezostane veľa slov, vlastne len dvere do hodín, odrazu sa svieti a keď idem s povzdychom naspäť nemusím hľadať kľúč, srdce si zvyklo na svojský tlkot pri niektorých ľuďoch, na výškový rozdiel. Kým otvorím ústa, zabudnem, čo som chcela.
0:48, vedľa búchajú šálky, 1:01 Johnson´s vonia po izbe.
Zvláštny pocit zo seba, ktorý nikomu nevysvetlím dostatočne, tak ako je to "naozaj".
.
.
.
Niektoré udalosti chcú čas.
Hoci by som ich najradšej vedela hneď. Ale inde treba hovoriť, nie tu.