Skvelá, najmä v zahmlievaní skutočnosti samej pred sebou. V piatok, pred fernetom plávajúcim v ľade a tonicu, sme pozerali Love actually, znovu. O jednej v noci idem potom naspäť s pocitom, že mi čosi chýba, napriek množstvu ľudí v obklopení a večernou krásou s vyžarujúcim fluidom, že čosi okolo mňa sa hýbe. Skvelá, v zahmlievaní skutočnosti, počúvam Joni Mitchell, odrazu rozumiem bolesti, ktorú som toľkokrát videla medzi inými. Skvelá, v zahmlievaní skutočnosti, ktorá zrejme ani nie je, skáčem v tme s farebnými svetlami a kričím starú Rolincovú tak, že na druhý deň z rozpršaného balkóna presvedčím samu seba. Presne o tom.Niektorým ľuďom nevysvetlím, že sa mi niekedy nechce hovoriť, iba ležať, počúvať a pozerať sa.
Zvláštne. Viem, že toto celkom nechcem, iba časti z toho. Viem, že by som mala prestať, no keď to za mňa urobí niekto iný, nepáči sa mi to, hoci je to správne. Všetko je správne, len som občasný sebec. V tom, čo nechcem pustiť z ruky, majetníckych sklonoch, levej viere v jedinečnosť samej seba.
Tak sa mi chce byť teraz autonómnny objekt medzi ľuďmi. Prejsť fázy spoznávania, len sa už proste poznať.
Zvláštne. Viem, že toto celkom nechcem, iba časti z toho. Viem, že by som mala prestať, no keď to za mňa urobí niekto iný, nepáči sa mi to, hoci je to správne. Všetko je správne, len som občasný sebec. V tom, čo nechcem pustiť z ruky, majetníckych sklonoch, levej viere v jedinečnosť samej seba.
Tak sa mi chce byť teraz autonómnny objekt medzi ľuďmi. Prejsť fázy spoznávania, len sa už proste poznať.
3 komentáre:
iba lez, pocuvaj, a pozeraj sa. a fernet s tonikom, dalsi. pride casnik v oranzovom, bude sa chapavo usmievat, tolko zazatych svetiel na intrakoch. a ta fontana v strede medzi lavicami. cele sa to uzavrie ze ani nebudes vidiet, len budes vediet ze to bolo. uvidis.
ale ty si jedinečná, každý je svojim spôsobom jedinečný, niekto viac, iný menej... ty si podľa mňa viac... a spoznávanie... možno sami seba nespoznáme nikdy...možno to nikdy celkom nedokážeme...
nika, ten posledný odsek bol taký blízky mne.. teraz veľmi.
mne sa tiež niekedy nechce rozprávať, v poslednom čase je to dosť časté, a neviem, či to niekomu vadí no mne ani nie:)to práve preto, že sa cítim ako autonómny objekt, veľmi slobodný, cítim sa milovaná a to stačí na to, aby mi bolo tak veľmi dobre. ale to všetko chcelo čas, veľa času, možno preto som teraz taká mĺkva, lebo žasnem a prežívam a spraovávam to všetko, čo sa deje
(Bilinka, nedalo s ami prihlásiť:)
Zverejnenie komentára