Tieto dni sú také plné, až ma to začína unavovať ... samé vysvetľovanie, zdôvodňovanie, výčitky... bez zmyslu. Bude to tak ešte dlho? Chcem si pamätať, no súčasne fungovať ďalej. Pred dverami mi slzia oči a nie som sama. Zvonka búcha volejbalová lopta o asfalt a všade je vydýchaný vzduch. A na stole leží syntax, lingivistika, morfa a všetko pre život nepotrebné.
Snažím sa existovať ako to najlepšie viem, no občas ma dokáže nárazovo vyhodiť z mojej rutinnej všedobrej nálady aj jeden hlúpy telefonát, taký ako dnes.
Snažím sa existovať ako to najlepšie viem, no občas ma dokáže nárazovo vyhodiť z mojej rutinnej všedobrej nálady aj jeden hlúpy telefonát, taký ako dnes.
Začal sa kolotoč pohovorov do práce a tých najkreatívnejších otázok ako nás nachytať, odhaliť, čo v nás je. Ja sa bavím, neviem, či oni tiež, uvidíme na konci týždňa, čo z toho bude, či Ba alebo exotická krajina a resetovanie hlúpostí z hlavy.
Inak sú nové len malé smiešne veci: kapustnica v chladničke, spálená noha, vraj výborný posudok na bc. prácu (čakám len potvrdzujúci mail), tri nové pehy na ruke.
Túžba vyrozprávať sa do prázdnej izby, vypitej plechovky piva.
Sunny day v bledočervenej blúzke.
Predstavila som si čo, či, ako dlho to bude trvať a či vôbec... a potom som prestala. Ten Tam Hore vie čo, prečo a ako.
Inak sú nové len malé smiešne veci: kapustnica v chladničke, spálená noha, vraj výborný posudok na bc. prácu (čakám len potvrdzujúci mail), tri nové pehy na ruke.
Túžba vyrozprávať sa do prázdnej izby, vypitej plechovky piva.
Sunny day v bledočervenej blúzke.
Predstavila som si čo, či, ako dlho to bude trvať a či vôbec... a potom som prestala. Ten Tam Hore vie čo, prečo a ako.
