Protect me from what I want

Dnes s nadhľadom priznávam, že včera som bola možno trochu melodramatická, takým svojim švihnutým spôsobom. No všetci naokolo to dostatočne pochopili, aj kombináciu vína, fernetu a cigy. Ide sa ďalej. Malej ryšavoblonďavej som na posteli porozprávala asi všetko, čo sa dalo, až som teraz sama prekvapená, aké veci zo mňa vyšli. Asi bolo všetko nakopené a zamknuté kdesi vnútri a tá kopa bola včera už priveľká. Aj tak som však rada. Napísala som dramatický post, následne zmazala, lebo dnes je mi samej smiešne z toho, ako riešim neriešiteľné a to, za čo nemôžem a že neznášam tieto urýchlené a "definitívne" gestá. Presne ako hovorí malá, niektoré veci nepochopím, lebo sa proste nedajú, lebo majú vlastnú divnú logiku, ktorej neporozumiem. Keď som asi pred mesiacom písala sem na blog, že som si raz povedala, že sa ničoho už nebudem báť, lebo som tu len raz tak momentálne v kombinácii so Sinatrom, ktorý hrá v pozadí sa bavím na tom, ako som ani len netušila, že táto myšlienka bude platiť na toľko iných situácií. V každom prípade, presne ako sme sa minule bavili s L. a dnes to hovorila aj A. že nezaškodí, ak človek raz za čas dostane riadne na ..., lebo aj to treba. A povedzme si rovno, nedeje sa nič tragické a dostať na hubu sa dá aj drsnejším spôsobom. Ešte nejde o život a opäť vieme čosi viac o ľuďoch a o sebe. Je to ten najprirodzenejší kolobeh.

Prvýkrát som na internáte, vyzerá to na skutočnú búrku s blýskaním a hrmením. A aj s divnou syntaxou: sa mi to úplne páči.

_enjoy_ (tx: M., A., L., L., P.)